Uz som zase len vo svojom svete. Rozmyslam ako sa clovek moze citit tak sam pri tolkych znamych, spoluziakoch, kamaratoch....
NAco sa pytaju ako sa mam, ked v skutocnosti nechcu vediet pravdu? Ked poviem ze dobre, su spokojní, že sa opytali a nevynechali ma z rozhovoru. A ked zacnem hovorit pravdu, urobia krok vzad a po chvili prikyvovania sa hned otocia k inemu cloveku a pokracuju v rozhovore. ... Tak naco sa namahat s odpovedou?
Ludia mi casto hovoria, ze nemam tolko rozmyslat, ze som ptoom casto smutna, zamyslena, a vsetko doslova prerozmyslam. Hovoria ze najdem problemy a chyby aj tam kde niesu.... ale iide o to ze su.... len ja ich najdem skor ako sa ukazu na povrch, lebo rozmyslam 5 krokov dopredu.
A preto by som nemala byt prekvapena, ak clovek, o ktorom som si od zaciatku myslela ze nie je taky, za akeho sa vydava, ukaze po case svoju pravu tvar.... tu, ktoru som videla uz na prvom stretku... ALE ja som vzdy sklamana. Lebo dufam ze som sa mýlila.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
dumbledore
20. 10.októbra 2015 22:32
Like my story...
Napíš svoj komentár