Jano Pierko nie je typický slovenský turista v Paríži. Nemá fotoaparát, neprišiel si obzerať pamiatky, dokonca tu nie je ani kvôli slimákom. Jano Pierko, je totiž borec. Borec, ktorý prišiel na lov mladých Francúzok.
Neustále sa pozerá do výkladov, dokým nenájde ženu, ktorá kvôli nemu neotočí hlavu. Ženu, ktorá nepodľahne jeho ladnej chôdzi. Ženu, ktorá je určená na dlhé dobíjanie. Hľadá alfa samicu.
A presne tú zahliadol. Ryšavého tvora v obtiahnutých červených šatách ako sedí za skleným výkladom kaviarne pri okrúhlom stole. Stačil mu jeden pohľad a vedel, že to je tá kvôli, ktorej prišiel do Paríža.
Plynulým pohybom otvoril dvere tak, aby zvonček nad nimi oznámil, prišiel borec. Som tu. To som ja. Chvíľku stál vo dverách, a nechal slnečné lúče doplniť túto atmosféru. V žiari slnka pomalými krokmi vošiel dnu a sadol si priamo k alfa samici svojho druhu.
„Dobrý deň, viem, že mi nerozumiete ani slovo, slečna. Ale som celý váš, a vy... Vy budete pre túto noc moja.“ šibalsky sa usmeje.
„Moje meno je Jano Pierko a pochádzam z pod tatranských vrchov, z našej malebnej krajiny Slovensko. Dovoľte, aby som vám zarecitoval krátku báseň v mojom rodnom jazyku, na spríjemnenie tejto chvíle:
Keď zračil som vašu krásu,
tak zažil som božiu spásu!
Keď stmavne zore, chcem vás mať
už teraz mi z vás začal...“.
Usmeje sa a dokončí:
„Keď stmavne zore, chcem vás mať,
už teraz mi z vás ostalo srdce stáť.“.
Položí ruku na jej ruku. Alfa samica sa pozrie na Jana Pierka vyzývavým pohľadom:
„Jean Pier?“ povie na ženu nezvyčajne hrubším hlasom a prepletie prsty pomedzi jeho prsty.
„Áno, slečna. Jano Pierko, hotel Savuage, izba, číslo šesťdesiatdeväť.“ Ukáže jej kľúčiky od hotelovej izby.
Chvíľku na seba pozerajú, v tom žena urobí nebadaný pohyb voľnou rukou a už aj podáva Janovi Pierkovi červené nohavičky, ktoré si práve zvliekla. Jano Pierko si k ním pričuchne.
„Hmm, nezvyčajne silná dominantná vôňa na ženu, a trochu... povedomá.“.
Alfa samica vstala od stola a vlnivými pohybmi kráča k dverám. Krátke šatičky prezradili tajomstvo tejto vône. Jano Pierko, už nie je borec. Pomaly vstáva od stola aj on, bledý v tvári, so spustenými ramenami. Prejde okolo alfa samice a opúšťa podnik s názvom Le Travesti, čo v prekladovom slovníku našej malebnej krajiny Slovensko znamená – Transvestita.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár