a nezostalo nič,
len trocha kávy v termoske
a zúbožené ruky
priahnuce po svetle
cez mreže z kostí ,
ktoré sú dôkazom
spokojnosti
možno som málo ironický,
možno ťa priveľmi milujem,
ale určite poznám cestu
a pôjdem sa pozrieť,
nakoniec prečo nie ?
veď dobro sa zlom vybíja
a my zomierame väčšinou
každí sám,
aj keď zároveň v páre
a navždy pamätaj nato,
že som ťa varoval
pred mojou túžbou
hľadieť hlboko do zeme
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár