,,Čo tu robíš?" skoro som vyskočil meter dvadsať, keď sa ku mne zozadu pritislo niečie telo a potichu mi tú vetu zašepkalo do ucha. Pár sekúnd som musel splašené srdce upokojovať. Stál som neďaleko Lenisovej cely a sledoval ho. Sedel na zemi pred celou a znudene pozoroval partiu hrajúcu karty. Zdal sa byť v poriadku.
,,Šibe ti!" zasyčal som na Ictisa, ktorý si ku mne dovolil podísť tak blízko. Prudko som sa otočil a rukou ho odsotil. ,,Kto ti dovolil priblížiť sa?! Drž si odstup!" Ictis iba nadvihol obočie. Odpoveď som od neho nedostal. Navyše to nebola skutočná otázka. Bola to podráždená reakcia a on to pochopil.
,,Lenis už vie, že ho špehuješ. Je mocný. Jeden z najlepších v tomto väzení. Navyše teba by si nevšimol iba slepý," zaškeril sa. ,,Nie je dobrý nápad sledovať ho a ty to robíš už dva dni. Prečo? Lenis je nezáživný. Nerobí nič iné, ako je vysedávanie, predávanie sa a fajčenie Vacuusa," Ictis skrivil tvár, ako uvažoval, prečo ma tak Lenis zaujal. On však nevidel to čo ja v deň razie. Vacuusa sa k Lenisovi obyčajne správa mierne a vtedy..., prečo bol hnusný? Čo Lenis urobil? Dozvedel sa Vacuus, že sa Lenis predáva? Ale to by bol predsa naštvaný ďalej, čo nebol. Ďalší deň sa k nemu správal dobre.
,,Do toho ťa nič!" odvrkol som. ,,Môžeš láskavo vypadnúť!" Ictis Lenisovi nepovie, že ho sledujem. Povedal by mu to iba vtedy, keby Lenis za túto informáciu zaplatil, načo nemá dôvod.
,,Ešte je tu aj tá možnosť, že si voyer," rozmýšľal Ictis nahlas. Vzdychol som. Prečo sa ním zaoberám kreténom?!
,,Sledujem jeho, lebo si mi nepovedal, kto je môj otec, aby som ho mohol zabiť. Musím sa predsa nejako zabaviť a čo iné sa tu dá robiť okrem sledovanie väzňov? Keď nemôže zabiť otca budem sledovať Lenisa," odsekol som a znovu vykukol spoza rohu. Lenis už tam nebol. ,,Kde...? Do čerta! Za to môžeš ty!" štekol som na Ictisa a naštvane sa oprel o stenu ruky si založiac na prsia. Stien Sibeonu som sa bál, ale bál som sa ich iba vtedy, ak som bol sám. S niekoľkými väzňami za zadkom mi nerobili problém.
,,Aj tak si ho nesledoval. Vedel o tebe celú dobu," pripomenul mi znovu Ictis, iba som pokrútil hlavou a pozrel bokom. Nebudem sa s ním vybavovať, kým mi nepovie, čo chcem vedieť.
,,Ty nemáš čo iného na práci?" zvrčal som po ňom znechutene. Teraz budem musieť Lenisa zase hľadať.
,,A ty?" vrátil mi otázku a oprel sa vedľa mňa v rovnakom postoji, len ruky nechal uvoľnené. ,,Ja som väzeň. Jediné, čo musím urobiť je túlať sa chodbami Sibeonu a udržať sa tu nažive. Ty by si mal mať prácu. Si bachár. Tvoj otec mi hovoril, že ty by si mal byť prívetivejší, ako tvoj brat."
,,Nepozná ma!" poznamenal som ostro. Môj brat mi momentálne liezol na nervy ešte viac ako väzni. Trávil skoro všetok svoj čas s Warnerom. Otvorene koketoval s našim nepriateľom. Scio išlo od hnevu roztrhnúť, keď včera chodili po Sibeone a Warner niečo Neilovi ukazoval. Neil mu prikyvoval ako také teliatko. Prišlo nám, že Warner tam chce robiť viac zmien, ako mal pôvodne na papieroch podstrčených Vie. ,,Počuj, ty predávaš informácie," odlepil som sa od steny a postavil sa pred neho. Ictis pomaly prikývol. ,,Čo alebo koľko musím dať, aby som sa k informáciám dostal."
,,Si syn toho, komu dlžím viac ako len svoj mizerný život. Jemu to nikdy nesplatím. Dokonca ani jeho deťom. Pýtaj sa."
,,Tch," pokrútil som hlavou. Moja otázka sa mala týkať práve otca, ibaže on ho evidentne zbožňoval. Takto mi nič nepovie. Ani ma, idiota nenapadlo spýtať sa na Lenisa. Sledoval som ho a vôbec som nebral v podtaz, že Ictis vie všetko a tak určite vie aj to, prečo sa Lenis a Vacuus chytili. Alebo skôr prečo bol Vacuus na Lenisa taký hnusný. ,,Chcel som vedieť, kto je môj otec."
,,To si tvoj otec neželá. Nechaj to už tak!" vyletel na mňa prudšie až mnou trhlo. Následne sa usmial a jeho modré oči skoro až zažiarlili. ,,Ospravedlňujem sa, ale nedokážem počúvať tvoje reči o tom, ako ho chceš zabiť. Ja mu veľa dlžím."
,,Možno by mal môj otec vedieť ešte niečo. Ten nový doktor, ten Velox on...," nestihol som dopovedať. Moje slová zmietol pohybom ruky.
,,Študuje tvojho otca. Robí to už roky. Neprekvapilo nás, že prišiel do Sibeonu. Často sa k nám priblížil nebezpečne blízko. Tvoj otec ho nechal na žive preto, lebo má dojem, že je to zábavné," a tiež má informácie ktoré mi nepovie. Keby som im sľúbil, že sa otca ani nedotknem povedali by mi to meno? Keby som sa chcel iba pozrieť do oči toho, kto matke ublížil, dovolili by mi to? Nestihol som sa na to Ictisa spýtať, lebo sa ozval hlas Vii vo vysielačke.
,,Adam, prestaň sa tam vykecávať, okamžite ťa potrebujú na dvore. Zajali skupinu väzňov, ktorá ušla. Treba ich preniesť na samotky. Sú agresívny. Radšej vytiahli zbraň," iba som odvetil, že rozumiem a rýchlo sa vybral chodbou. Ictis ma nasledoval. Je to na pendrek, keď nad mnou Via robí ešte aj mamičkovský dozor. Hneď prvý deň sledovania Lenisa som jej musel povedať prečo to robím.
,,Ty nemáš čo robiť? Napríklad bozkávať nohy môjmu otcovi, aby si splatil svoj dlh?" nadhodil som arogantne, keď som prechádzal chodbou k dvoru. Slnko bolo teraz vysoko na oblohe, takže za mnou určite von nevyjde. Museli priviesť vlkodlakov. O tomto čase priviesť upíra by mohlo byť riskantné. Mohlo by ho to stáť život. Aspoň takéto myšlienky som mal, keď som došiel na chodbu, ktorou sa vychádzalo na dvor a hrabol po zbrani.
,,Ja pre neho robím viac ako dosť!" tak v tejto vete zaznela trpkosť. Na sekundu som mal pocit, že dokonca výčitka. Iba som sa po ňom rýchlo obzrel, lenže on už hľadel do dvora. Prišiel som neskoro. Väzňov už vykladali z vlaku a mýlil som sa, keď som si myslel, že upírov za denného svetla nevyložia. Vacuus, ktorého asi tiež na vykladanie väzňov zavolali, keďže my sme s tým skúsenosti ešte nemali, pokojne vykopol upíry z vlaku na horiace slnko. Upír sa okamžite začal zmietať bolesťou, začal kričať a z jeho tela sa dymilo.
,,Vítajte naspäť, slečinky, som vaša nová nočná mora," oznámila Scio skupine vlkodlakov, ktorí vystúpili z vlaku bez problémov. Ledva som k upírovi dobehol a dopadla na neho ťažká, špinavá deka. Upír prestal jačať. Pod dekou sa proste schúlil a čušal. Najprv som nevedel kde sa deka vzala, ale keď som pozrel do vagóna na Vacuusa pochopil som, lebo už ďalšiu zvieral v ruke.
,,Vystupuj!" Vacuus z vlaku vykopol ďalšieho vzpierajúceho sa upíra. Divil som sa, že ho tam niektorí ešte nezabil. Veď on ich viditeľne na živote ohrozoval. Zohol som sa k upírovi pod dekou a rýchlo ho previedol cez púšť až k dverám. Upír vbehol do chodby a celý spálený si sadol na zem chrčiac. Takto som sa vrátil i pre ďalších upírov. Možno preto, že som tomu rozumel. Bol som kríženec a tak ma slnko nezabilo, ale rozhodne ma pálilo sťa by mi vyliali na kožu kyselinu.
,,Ak budeš naďalej takýto dobrák. Sibeon ťa zabije. Navyše niekto padne už veľmi skoro," šepol Ictis, keď som k nemu do chodby pomohol už tretiemu. Sám som bol od slnka vyčerpaný. Neboli tu tiene a tak sa nebolo kam schovať. Navyše bolo poludnie, takže tá mizerná guľa bola vysoko na oblohe a znepríjemňovala život.
,,Č...?" ani som tú otrávenú otázku nepoložil. Ictis ma chytil za ramená a ukázal na plot neďaleko odtiaľto. Zarazil som sa. Myslel som, že nič tu neprežije. Lily nám síce točila niečo o vranách ale tým báchorkám som neveril. Teraz však na plote sedela veľká čierna vrana a obzerala sa okolo seba. ,,Je to predsa iba vták," odsekol som, hoci čierne oko vtáka ma znepokojilo.
,,Tu nie. Tu im hovoríme poslovia smrti," s tým pozrel do zeme, ustúpil o krok dozadu a s chvejúcou sa perou kráčal preč. Prečo by sa bál niekto ako je Ictis? Ictis obyčajne nepôsobí vystrašene. Znovu som pozrel na plot. Vták zakrákal zamával krídlami, na plote však ostal. Rýchlo som ho pustil za hlavy, lebo bachári ma hneď upozornili, že zdržujem a nič nerobím.
,,No čo je?" Scio aj s Lexom vošli dnu a pred sebou hnali niekoľko väzňov. ,,Idú na samotku aby nám skrotli po tom výlete. Nepostávaj tu len tak. Pomôž nám," zo začiatku ani nechcela aby som do Sibeonu vliezol. Napadlo mi, hoci musel som uznať, že na Sibeon, je tu hrozne málo bachárov.
,,Vsávaj a pohni," namieril som na upíra sediaceho na zemi zbraň. ,,To platí pre všetkých!" Hoci som si pripomínal, že sú to väzni čo zdrhli a možno majú aj na svedomí niekoľko bachárov a iných životov, sledovať pohyb dopáleného upíra..., bolo mi ich ľúto. Nie som z kameňa a stačilo málo, aby som to bol ja. Stačilo sa narodiť ako čistokrvný. Je pravda, že ja by som nebol vrah, ale tiež by ma zavreli. Nie do Sibeonu, avšak zavreli.
,,Pohyb, zlatíčka," Vacuus v ruke točil iba obuškom a občas niektorého z nevrlých väzňov štuchol do chrbta. Laxus a Scio mali pripravené zbrane. Evidentne nemali také nervy, ako bachár, ktorý ešte aj provokoval. Väzni sa otáčali, syčali na neho, vrčali alebo ho poprípade preklínali a sľubovali pomstu.
,,Ak neprestaneš napchám ti ten obušok do zadku!" štekol vlkodlak, na ktorého sa Vacuus ako keby zameral. Štuchol kde koho, ale k nemu sa špeciálne stále vracal. Vlkodlak bol skoro dvakrát tak vysoký ako Vacuus. Rozhodne to bola väčšia korba ako Laxus a to sa tiež vidí málokedy.
,,Ty stále iba sľubuješ, drahý" odvetil Vacuus s úškľabkom. ,,Za tento tvoj malý výlet si mi však dlžný, už sa neviem dočkať, kedy ťa na samotke navštívim." Ktovie kto každý Vacuusovi už sľúbil pomstu. Vacuus však stále žije. Viditeľne ho nie je ľahké zabiť, nech už je čokoľvek. ,,Zalez tam!" Vacuus strčil do vlkodlaka, až tak, že klopýtol a normálne do samotky padol. Ja som rýchlo zavieral dvere na samotkách, ale Vacuus vyslovene provokoval. Teraz vážne, ako je možné, že je ten chlap stále na žive?
,,Poď sem ty malý zmrd!" vlkodlak natiahol ruku cez mreže a pokúsil sa Vacuusa drapnúť, ale iba zreval bolesťou, lebo bachár sa zahnal obuškom a dostať obuškom po ruke by som akurát nechcel.
,,Drž tam hubu, lebo za tebou vleziem a to sa ti páčiť nebude!" húkol na neho uvoľnene. Osobe si myslím, žeby ho bol dotyčný vlkodlak zabil. Rozhodne vyzeral, že sa s ním v jednej malej miestnosti prežiť nedá.
,,Môžem sa niečo spýtať?" Vacuus tu bol dlhšie ako my a ak na tom bolo niečo pravdy, tak on mi mohol odpovedať. Vacuus si ma premeral pohľadom, keď zavrel poslednú celu a niečo posmešne väzňovi oznamoval. Oslovoval väzňov menami, takže bolo jasné, že každú so svojich ovečiek dobre pozná. Koniec koncov strávil tu väčšinu času. Ktovie, či nejakého ušlého väzňa doslova nepostráda. Keby ušiel Lenis, asi by sa mu to nepáčilo.
,,Ty čokoľvek," odvetil mi a šklblo mu kútikom pier. Vacuus na mňa ešte nebol hnusný. Vlastne aj keď som ho zobudil na raziu bol nevrlý, ale nebol nepríjemný. Bol nevrlý, iba preto že sme ho zobudili, nie vyslovene na mňa. Žeby ma tu tiež bral iba za decko ako všetci ostatní? Ako ostatní bachári a dokonca aj väzni?
,,Vrana. Videl som vranu na plote a tu všetci hovoria, že je to zlé znamenie," znepokojilo ma to preto, lebo Sibeon sa mi celkovo celú dobu posmieval. Aspoň taký som mal z neho dojem. ,,A ja som sa chcel spýtať, či je to iba poverčivosť väzňov alebo..."
,,Havran. Videl si havrana nie vranu. Všetci si to pletú," opravil ma. Ja som iba pretočil očami. Ako keby to nebolo dva. Je to veľký čierny vták? Je. Tak je to fuk. Operenec ako operenec.
,,Tak havrana," zaradil som sa mu po boku a kráčal pri ňom von zo samotiek. Väzni na nás pokrikovali a započul som aj pár vulgárnych nadávok, ale Scio iba udrela do mreží a prudko od dverí odskakovali. ,,Potrebujem vedieť či..."
,,Áno," znovu mi skočil do reči. ,,Ak si ho videl, čakaj niečiu smrť a to v najbližších hodinách. Väzni tu, nie sú poverčiví. Rozhodne sa neboja nejakých havranov. Ak havran priletí, znamená to niečiu smrť. Myslíme si, že havrany nie sú skutočné ale vytvorené Sibeonom. Nie sme si tým istí, lebo sme nikdy žiadneho nechytili, lenže to že tu nič neprežije je odpoveď a odkiaľ by asi prilietali? Na míle tu nie je nič, iba holá, vriaca púšť. Sibeon nám prostredníctvom havrana dáva dopredu vedieť, že si vezme niečí život. A ak nechceš vyvolať paniku, radšej nikde nehovor, že si ho videl. Obzvlášť väznom nie."
,,Nepoviem. Prečo by som to hovoril. Ictis to aj tak vie, videl ho so mnou," odvetil som a trhol ramenami nezaujato ramenami. Síce ma odpoveď znepokojila, nebolo to však nič v porovnaní s tým ako spopolavel Vacuus, keď som mu oznámil že to Ictis vie. Ictis bol zvláštny vo chvíli, keď ma na havrana upozorňoval. Bol viditeľne vystrašený ibaže to som ešte netušil, čo môže spôsobiť nejaký vták.
,,Čože?! Prečo si mi to nepovedal hneď!" Vacuus na mňa vybehol a prudko sa rozbehol chodbou. Ja nechápavo za ním. Srdce sa mi rozbehlo. Niečo som pohnojil?
,,Čo? Čo sa deje? Niečo som urobil?" tak toľko k tomu, že na mňa nikdy nevyletel. Zrazu som si pripadal ako debil. V tej chvíli som ešte netušil, čo moja nevedomosť spôsobila. Išli sme totižto neskoro. Obaja sme vbehli bok po boku do miestnosti s hlavu vežou.
,,Via! Vráť sa a okamžite uzavri väzňov v celách! Hneď! Príde k vražde!" húkol na ňu, kým ona schádzala dole po schodoch z veže. Prekvapene na neho vyvalila oči, keď sme k nej dobehli.
,,Neviem síce ako to vieš," povedala a ja som jej videl na tvári, že sa niečo stalo. Na čele sa jej vytvorila vráska a tvár mala stiahnutú obavami, v ruke držiac zbraň. ,,Práve mierim do bloku B k vražde už došlo. Sledovala som Ictisa. Z ničoho nič vytiahol nejakú zbraň a ubodal väzňa v chodbe."
,,Pre toto si mi to mal povedať," Vacuus vytiahol zbraň a pokrútil hlavou. ,,Väzni sa už naučili, že ak priletí havran, niekto z nich musí zomrieť. Aby zabránili tomu, že to budú akurát oni, tak vezmú prvú vec, ktorá im príde pod ruku a skántria väzňa, ktorý sa to považuje za samotára, aby sa mu nepomstila jeho partia. Ictis chcel zabrániť tomu, aby si Sibeon vybral jeho. Niekoho radšej obetoval. Nechcel riskovať, že sa väzenie otočí na neho."
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár