,,Adam, vnímaš? Si hore?" šklbol som sebou, keď mi na tvári pristála ruka a niekto sa mi násilím pokúsil odhrnúť viečko. Rýchlo som otravnú ruku zmietol bokom a oči otvoril. To samozrejme nasledovala ďalšia tupá bolesť v spánkoch. ,,Vnímaš ma?" nado mnou sa skláňal Velox v doktorskom plášti a ceril na mňa dokonalý biely chrup.
,,Au," vyjadril som sa aj nahlas a pokúsil sa aspoň trochu posadiť. Musel som ovládnuť dávenie a keď som si položil ruku na hlavu, zistil som, že mám obväzy. ,,Super. Čo sa mi to stalo a...?" ako som sa začínal orientovať okolo seba, zistil som, že ležím v nemocničnej časti a na sebe mám biele pyžamo. ,,Kde mám, do kelu, šaty?" spýtal som sa neprirodzene vysokým hlasom.
,,Keď ťa priviedli bol si celý od krvi," Velox si sadol na posteľ a nežne si ma obzeral. Možno to mal byť iba starostlivý pohľad lekára, lenže... ,,Vymenil som ti ich. Sú nepoužiteľné. Treba ich vyhodiť," uvedomoval som si, že nemám na sebe ani spodné prádlo. Mal som na sebe len ľahké gate a tričko. To znamená, že ma musel celého vyzliecť a obliecť.
,,Ty si ma videl nahého?" zbytočne som bojoval s červeňou. Cítil som, ako nastúpila. Mal som sto chutí v panike zdrhnúť. Nie iba preto, že doktor bol skutočne atraktívny, ale hlavne preto, že dávno som si uvedomoval, že ma viac berú chalani. Nikdy som sa tým nijako extra nezaoberal. V dnešnej dobe bola homosexualita v pohode. Nikdy som to nepovedal, lebo som sa nikdy nezamiloval a načo to trúbiť zbytočne. Aj tak myslím, že to môjmu okoliu došlo už dávno.
,,Myslíš, keď som ťa prezliekal?" doktor nechápavo zamrkal, ibaže môj vydesený postoj mu asi rýchlo napovedal. Tisol som k sebe perinu a odťahoval sa od neho. Možno sa správam panicky a väčšina ľudí berie lekárov v pohode lenže... JA NIE SOM ČLOVEK!! Som kríženec a ako taký lekára nepotrebujem! U nás sú choroby výnimočnosťou. Navyše ja som nikdy nemal ani len zlomený prst, takže lekára som nenavštívil nikdy. ,,Som lekár," skonštatoval sucho. Iste, aj kreténovi by došlo, že sa hanbím.
,,To je jedno! Už to viac nerob!" pozrel som bokom a on s povzdychom vstal. Zvláštne. Nemocničná časť nebola ani zďaleka tak depresívna, ako zvyšok Sibeonu. Pravdepodobne za to mohol fakt, že to bolo všetko biele. Všetko biele a sterilné síce spôsobuje úzkosť, ale tu to vďaka čiernemu Sibeonskému kameňu tak nevyzeralo. Tie farby sa bili a vytvárali príjemné prostredie. Mal by som ostatným navrhnúť, aby sme izby u nás v byte tiež spravili biele. Rozhodne by to bolo pozitívnejšie.
,,Ok, nabudúce ti nechám tvoje zakrvavené veci," Velox dal ruky do zmierlivého gesta a asi by bol odišiel, ibaže v tej sekunde sa baby vrútili do izby.
,,Simon! Ako ti je? Ako sa cítiš?" obe sa vrhli k posteli, každá z jednej strany. Via ma hneď aj chytila a vybozkávala, čo mojej hlave veľmi nepomohlo. Radšej som sa nesťažoval. Hoci je pravda, že pre niekoho kto takúto bolesť nepozná, to bol vážne šok.
,,Bolí ma hlava. Môže mi už niekto povedať, čo sa vlastne stalo?" baby najprv vydesene pozreli na seba a potom na doktora. Ten trhol ramenami a asi pochopil, že ak tu ostane tie dve sa na neho vrhnú sťa supy s inými otázkami a tak radšej vypochodoval.
,,Udrel ťa, Lenis. Rozbil ti hlavu. Neboj sa, ten hajzel už je v žalári a ak si Vacuus myslí, že ho odtiaľ skoro vytiahne, je na omyle! Ten zmrd tam ostane do najbližšej zimy!" rozčúlila sa Scio. Tá bláznivá hus by sa bola skutočne ochotná s Vacuusom aj pobiť. Niečo mi však hovorilo, že ten súboj by skončil rýchlo a nie v prospech Scio.
,,Lily ti už povedala, že to nemôžeme urobiť," upozornila ju Via sucho, hoci aj v jej tóne som spoznal, žeby to urobila rada. ,,Scvokol by sa," Scio síce začala hundrať, že psychický stav Lenisa bude horší až sa jej dostane do rúk, ale ja som radšej počúval Viu. ,,Ty si ho nejako provokoval? Prečo ťa napadol? Zase si ho sledoval?"
,,Nie. Nesledoval som ho. Nespomínam si, ale myslím že nie. Stál som na chodbe. Videl som ho. Normálne som hliadkoval. Potom si pamätám iba tmu," trhol som ramenami a znovu natiahol ruku k obväzom. Via ma však za ňu rýchlo chytila a v odmietavom geste potočila hlavou. Pochopil som, že ma žiada, aby som to nechytal.
,,Podľa kamery ťa Lenis udrel rýchlo. Ani si nestihol zareagovať. Vtedy som sa ti rozbehla na pomoc ja. Scio si všimla, že Lenis sa naťahuje k ďalšiemu úderu a rozbehla sa aj ona," Via opatrne pozrela na Scio a ktorá mala stiahnuté obočie. Obe si vymenili neistý pohľad a mne došlo, že sa stalo ešte niečo.
,,Chceli sme ti pomôcť," pokračovala Scio neisto. ,,Čakali sme, že väzni začnú Lenisa podporovať v tom, aby ti s tebou skončil. Si predsa bachár. Ibaže Lenisova druhá rana vôbec nedopadla. Zisťovali sme si to. Dvaja väzni sa na Lenisa vrhli a zabránili mu, aby ťa udrel. Chránili ťa."
,,Ktorý dvaja väzni?" otec! Došlo mi. Takto sa dozviem, kto sa okolo neho motá ešte okrem Ictisa. Jeho kumpáni by ma mohli priviesť k nemu. Do hlavy som pri prudkom pohybe dostal bolestivú ranu. Odpoveď na moju otázku sa nedostavila.
,,To je to. My netušíme," odvetila Via potichu a skoro sa až začervenala. ,,Kým sme dorazili na miesto boli obaja preč. To, že ťa ochránili dvaja väzni vieme od ostatných, ibaže tí nám to nechcú povedať. Ak je tvoj otec ktokoľvek rozhodne si želá ostať v anonymite," samozrejme, že som babám povedal, že niekde tu je môj a Neilov otec a že Ictis mi naznačil, že ma chce strážiť.
,,A čo záznamy kamier. Veď ste ma videli na kamera, tak to pozrite," odvetil som logicky. Moje srdce sa totižto vzrušene rozbehlo. Chcelo odpoveď. Chcelo sa konečne pozrieť do tváre muža, ktorý zničil život mojej matky!
,,Je mi ľúto, lenže kamery bežne nenahrávajú," pokračovala Via. Scio ju vyslovene pokračovať nechala. Už sme si všetci tak nejako zvykli, že Via je šéf vo veži a v záznamoch. ,,Keď nahrávanie doslova nespustíme nemáme záznam. Kamera v chodbe iba snímala, nenahrávala. Nebol na to dôvod. Netušíme, ktorí dvaja ti pomohli. Prepáč."
,,Lenis to bude vedieť," mierne som spľasol, ale boľavý mozog mi šrotoval ďalej. Som kríženec, takže sa hojím trochu dlhšie. ,,A tiež to budú vedieť ostatní väzni, ktorí tam boli. Stačí, ak ich pritlačíme a..."
,,Nechaj to tak, Adam," Sico mi položila ruku na rameno v upokojujúcom geste, ibaže ja som to nemohol nechať len tak. To nešlo! ,,O Lenisa je postarané. Ak ho Vacuus bude chcieť vytiahnuť, tak sa postarám, aby sám Lenis prosil, nech ho vrátime do žalárov. To ti garantujem. Hľadať tých dvoch je nezmysel. Netuším kto je tvoj otec Adam, lenže mám dojem, že väzni na neho bonzovať nebudú."
,,Chcem hovoriť s Lenisom!" trval som si tvrdohlavo na svojom. Za oknami nemocničnej časti som videl, ako slnko zapadá za obzor. Prichádzala noc. Aj tak to nemôžem ostať. Sám v nemocničnej časti? Nikdy!
,,Nie. Ostaneš tu a poriadne sa vyspíš!" zvrčala Scio dominantne. V poslednom čase sa hrala na šéfa. Nevadilo mi to. Vlastne nejako to neobťažovalo ani jedného z nás, lebo nás v podstate iba viedla a nabádala. Nerozkazovala nám. Len prichádzala s nápadmi. Arogantne a odporne sa správala k väzňom a to nikomu z nás neprekážalo.
,,To rozhodne neostanem! Si blázon! Sibeon po mne ide! Aj keď ma teraz v tejto chvíli nepustíš za Lenisom, nič to nemení na tom, že neostanem tu! Chcem ísť s vami ostatnými do bytu! Ja sa nenechám Sibeonom zabiť! Lenis ma napadol bezdôvodne. Čo ak ho Sibeon ovládol, lebo sa ma chce zbaviť!"
,,Ovládol?" zopakovala Scio a obočie jej vyletelo až do vlasov.
,,Alebo mu to našepkal! Čo ja viem, ako toto hlúpe väzenie funguje?! Na noc tu sám neostanem! Nehrozí!" s tým som prehodil nohy cez kraj postele. Via so Scio ma hneď zachytili a vtlačili späť. Normálne by som sa s nimi naťahoval, ibaže bolesť v hlave mi to tento krát nedovoľovala.
,,Prestaň!" Scio mi položila ruky na ramená a doslova ma vmačkla do vankúša. ,,Lež, keď ti hovorím! Sibeon je iba barák. Môžete mu už konečne prestať pripisovať...!"
,,Ja viem, že ty tomu neveríš!" vyštekol som. Kvôli jej prehnanej racionalite a neschopnosti uveriť v niečo nadprirodzené sa ja nenechám zabiť! ,,Lenže ja zase viem, čo som videl. Neostanem tu! Rozhodne nie!"
,,Adam, my budeme bližšie k nemocničnej časti ako k bytu," pozrel som na Viu, ktorá sa potichu ozvala. Mala jeden z tých jej ľútostivých pohľadov. Jemne mi prichádzala po ruku a bolo mi jasné, žeby to pri mne bolo ochotná presedieť celú noc. ,,Prišiel rozkaz z hora. Musíme vymeniť deň s nocou," teraz som sa nechápavo a zmyslene zároveň zatváril ja. ,,Akože väzenie bude fungovať v noci a cez deň sa bude spať," vysvetlila. ,,Takže chápeš, že tu budem skôr ako na byte. Ostaneš tu? Budeme ťa chodiť kontrolovať. Iba pre istotu, či sa niečo nedeje." Via tými slovami potvrdila, že ona mi na rozdiel od Scio verí. Tiež si myslí, že Sibeon je viac ako len čierne kamenné steny.
,,Ok," pripustil som, že byt je trochu od ruky a uvoľnene si ľahol do perín. Tu predsa len budú skôr. ,,Ale prídete sem po každé, keď budete mať trochu času!"
,,Samozrejme, aj Laxus s Neilom ťa prídu pozrieť," odvetila Scio, ktorá by mi bola najradšej niečo odsekla, ale koniec koncov mala ma vážne rada, takže sa ovládala. ,,Nenecháme Sibeon, aby ťa oslintal."
,,Vtipné," sykol som a baby sa so mnou rýchlo rozlúčili. Od Vii som dostal aj bozk na čelo. Nechal som ich odísť a nežiadal Scio aby bola milšia. Ona skutočne v moc Sibeonu neverila, plus bola poriadne vytočená z toho, že Lenis na mňa zaútočil. Chcel ma zabiť? Prečo? Nesledoval som ho a aj keby som to urobil, prečo by ihneď riskoval žalár? Prečo ma neupozornil, že o tom vie a že si to neželá? Útok bolo predsa to posledné. Najprv sa ma mal pokúsiť zastrašiť.
,,Braček?" do izby nakukol Neil a ja som prijal oboch chalanov z partie. Neil mi v poslednom čase liezol krkom, ale nakoniec to bol môj brat, ktorý sa o mňa vždy staral. Chalani sa zdržali ešte kratšie ako baby. Museli sa vrátiť na hliadku. V noci bude Sibeon divokejší. Väzni sú predsa nočné tvory. Mal som v hlave stále to, že musím za Lenisom zistiť, prečo ma napadol. Ibaže teraz musím spať...
,,Hej! Eliot! Eliot!" bolo tesne nad ránom, keď som do Eliota hodil vankúš. Lekár sa na mňa znechutene otočil a podišiel k posteli hneď mi začnúc odstraňovať obväzy, ktoré mi pár hodín pred tým tak starostlivo Velox dal. ,,Kde sú tu žaláre. Ty to vieš, že?"
,,Za samotkami. Na samotkách je schodisko smerom dole. Načo ti to je?" spýtal sa nezaujato a obzeral si moju ranu. ,,Vyzerá to dobre. Budeš v poriadku," oznámil mi a prstami prešiel po citlivom mieste. ,,Rana sa zatiahla a už je z polky zahojená. Budeš v poriadku."
,,Potrebujem hovoriť s Lenisom a ty o tom nikomu necekneš," Eliot iba znudene odsekol, že je mu to vážne jedno, tak prečo by to niekomu oznamoval. Prišlo mi, ako keby tu Eliot ani nechcel byť, lenže prečo tu potom bol? Velox bol lekár a jeden lekár by Sibeon v pohode zvládal. ,,Boli tu v noci ostatní bachári?"
,,Prišli skoro každú hodinu. Bolo to až otravné," odsekol Eliot a ranu mu už neobviazal obväzom. Niečím mi ju zakryl a zalepil. ,,Ešte musíš odpočívať," ani netušil ako ma jeho odpoveď potešila. Sľúbili, že ma budú kontrolovať a aj to urobili.
,,Hej, kedy môžem odísť bez toho, aby som sa zrútil niekde na chodbe?" nechcel som kamarátom narobiť ďalšie problémy tým, že sa zrútim niekde uprostred chodby. Otec počká. Je pravda, že zatiaľ stopa chladne lenže...
,,Pokojne aj hneď. Nič ti nie je. Si kríženec. Si silný," odvetil a mne poskočilo srdce. Prehodil som nohy cez kraj postele. Ak môžem idem hneď, než sa tu objavia bacháry a zase ma zastavia.
,,Nehovoril si, že musím odpočívať?" overoval som si a hrabol po zbrani, ktorá bola na nočnom stolíku. Oblečenie mi Velox zobral, zbraň, nôž, obušok a vysielačku mi však položil k posteli. Predsa len to budem potrebovať.
,,To hej. Mal by si, ibaže tvoja otázka znela, či sa niekde nezrútiš. Odpoveď je nie. Nezrútiš. Bude ti zle, ale chodbu prejdeš pokojne. Ja som tu preto, aby som sa staral hlavne o väzňov. Vy sadisti ste mi ukradnutí," dobre mýlil som sa. Eliot je tu skutočne preto, lebo chce, ale nechte tu byť preto, aby pomáhal bachárom. Ide mu iba o väzňov. Možno preto Vorax zobral aj Veloxa. Vedel, že Velox sa bude starať aj o jeho bachárov, ktorí boli rozhodne ohrození viac, ako nejakí väzni.
,,Jasne," zatiahol som kyslo a vyšiel z izby pevne zvierajúc zbraň. Musím si na tých kreténov začať dávať pozor. Prebehol som chodbou pričom som nakúkal za každý roh. Niekoľko väzňov sa za mnou nechápavo obzrelo. Musel som byť komický v tom pyžame s prikrytou ranou na hlave. Via určite sleduje kamery. V podstate ako vždy. Snažil som sa vyhýbať aj kamerám, ibaže to bolo prakticky nemožné. Snímali každý kúsok. Ak ma naši uvidia vonku z postele, šupom ma naženú naspäť.
,,Môžeš mi povedať čo tu robíš?" ledva som sa dostal cez samotky a schodiskom do žalárov, už sa na mňa otáčal Ictis. Vykúkal cez malé okienko a určite ma zacítil. ,,A čo sa ti to vlastne stalo?
,,Ty si ten chytrí, čo má vždy informácie," odsekol som, hoci mnou poriadne šklblo, keď sa mi prihovoril. Jasne, vedel som, že je zavretý, ibaže ak sa niekam zakrádate snažíte sa byť ako myšička, takže každý zvuk vás vydesí.
,,Neviem či ti to už niekto povedal. Sem dole sa informácie obyčajne nedostávajú. Sme tu tak trochu mimo diania. To je náš trest. Na samotku sa toho dostane veľa, do žalárov sa informácie dostanú iba vtedy, ak má väzeň podplateného bachára a vzhľadom na to, že momentálne tu nie je koho podplatiť..., čakám až vás zlomí čas strávený tu."
,,To sa nestane. Vieš kam presne zavreli Lenisa. To on ma napadol," prišlo mi, že túto informáciu môže vedieť. Aj tak sa k nej dostane, ako náhle opustí samotky. Ictis sa však zamračil.
,,Prečo by ťa Lenis napadal? Vyprovokoval si ho?" prečo si každý myslí, že som to vyvolal? Ja som nič neurobil!
,,Asi si pamätal, ako som ho sledoval a chcel sa mi pomstiť. Nešpehoval som ho. Prosto ma napadol. Neviem prečo. Asi som ho tým predchádzajúcim špehovaním vytočil viac, ako som si myslel," iba som trhol ramenami a opatrne nakúkal do jednotlivých cieľ žalára. Dvere boli od seba vzdialené a obyčajne mali na okienkach kovové vrátka, aby nemohli vykúkať von a baviť sa s ostatnými, čo boli v žalári. Žaláre mali byť predsa trestom. Ictisovo okienko bolo z nejakého mne neznámeho dôvodu otvorené. Možno ho iba zabudli zavrieť.
,,Hlúposť. Preto, že si ho pred pár dňami špehoval by ťa nenapadol. Niečo také Lenis nerobí. Takto nereaguje. Musel si ho naštvať niečím iným a v tom čase, keď ťa napadol. Alebo skôr...," keď sa Ictis utíšil obzrel som sa po ňom. Medzi obočím sa mu vytvorili vrásky starostí. ,,Možno niekomu lezie krkom tvoj otec. Ibaže komu? Lenis nie je úplatný. Je schopný za prachy s niekým spať, ale nie pre prachy zabíjať. Nemá rád žaláre ani samotku. Jediný pre koho by Lenis zabíjal, že Vacuus, ibaže Vacuus si svoju robotu urobí aj sám. Jediné rozumné čo ma napadá je, že tvoj otec naštval Lenisa a ty si mal byť pomsta. Lenis udiera do citlivých miest."
,,Prečo by otec Lenisa vytáčal? Je to možné?" mal by som hľadať Lenisa, ibaže Ictisove úvahy mi prišli zaujímavejšie. Snažil som sa spomenúť si na vlkodlakov a upírov s ktorými sedel ten prvý deň, keď som ho uvidel. Medzi nimi mohol sedieť aj môj otec, ibaže ja som si nespomínal.
,,To neviem. Tvoj otec je veľmi zaťažený na ženy. S mužom by nespal. Nie je v Sibeone tak dlho, aby toho bol schopný. Nemá Lenisa rád, lebo sa predáva. Príde mu to odporné," Ictis trhol ramenami. ,,Takže to nebude spor o to, žeby si ho tvoj otec chcel kúpiť na noc a následne nezaplatil. Prídem na to.
,,Vy všetci tu ste úplne drbnutí," zhodnotil som šeptom a zašiel v žalároch ďalej nechávajúc Ictisa húdať nad nesmrteľnosťou chrústa. Prešiel som ďalších pár cieľ kým som konečne našiel toho, koho som hľadal. Lenisa.
,,Hej! Si v pohode?!" húkol som do cely v ktorej sedel. Lenis totiž nebol ako ostatní na posteli, či sa prechádzal nervózne hore dole alebo tak podobne. Väzni boli síce v žalároch otupení, ale vyzerali celkom v pohode. Lenis však nie. Sedel na zemi pri posteli, rukami si zakrýval hlavu, hojdal sa a niečo si potichu mrmlal. Bol ti predsa iba pár hodín. Niektorí tu strávia celé mesiace. Tí by na tom mali byť zle. ,,Lenis! Počuješ ma!" zreval som po druhé a väzeň na mňa pomaly zdvihol hlavu.
,,Je to ako agónia a samé nečisté myšlienky. Áno, áno nečisté myšlienky. Nečisté," mrmlal smerom ku mne. Celý sa triasol a na čele mal pot. Vnímal som, že jeho pery sú rozhryzené do krvi a stále si do nich hryzol.
,,Si v poriadku?" neisto som sa chytil mreží okienka a lepšie si ho obzrel. Jeho oči sa síce opierali na mňa, ale prišlo mi, ako keby ma nevidel. Nevadí. To je jedno. Aj tak sa ho spýtam čo som chcel. ,,Lenis, prečo si ma napadol? Vieš kto som?"
,,Nečisté. Je to podobné agónii. Oni to vraveli. Vraveli mi to. Sú však nečisté a spôsobujú agóniu."
,,Čo je nečisté, Lenis? Hej! Počúvaš ma?!" Lenis sa odo mňa zase odvrátil a rukami si schoval tvár. Bola zvláštna. Nebola chladná a tvrdá aká bývala obyčajne. Ten vydesený výraz... On nebol v poriadku. ,,Lenis! Vnímaš ma vôbec?! Prečo si ma napadol?!" Lenis si stále len pre seba mrmlal a na mňa nereagoval. Videli ho takto ostatní? Nemal by som zavolať pomoc? Takto by sa správať nemal, aj keď je podivný.
,,To Sibeon za to môže. To Sibeon. Je to ako v agónii. Sibeon za to môže," jeho slová ma zarazili. Sibeon? Neisto som okienko zavrel a pobehol späť k Ictisovej cele.
,,Hej! Ictis! S Lenisom sa niečo deje vyzerá divne," oznámil som mu to, hoci som ani nevedel prečo. Čakal som od neho nejakú radu alebo...? Vlastne áno. Čakal som od neho radu. Potreboval som vedieť, čo mám robiť. Mal som sto chutí utekať za lekármi. Bol som si istý, že s ním nie je niečo v poriadku.
,,Má niečo ako klaustrofóbiu," odvetil mi Ictis potichu. ,,Zvláštne je, že nemá strach s malých priestorov obecne. Desí sa konkrétne žalárov. Ak ti to príde veľmi zlé, mal by si ísť po pomoc skôr, ako sa zblázni. Mal si vidieť, ako vyvádzal, keď ho sem bachári ťahali," vyvalil som na neho oči a okamžite sa rozbehol do schodov, hoci on za mnou ešte volal. ,,Vrieskal na celý Sibeon aj potom, čo mu uštedrili pár poriadnych rán do hlavy!!"
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár