,,To je mi jedno, Adam! Povedala som nie a to znamená nie!" odsekla už neviem po koľký raz. Laxus, ktorý sa opieral o stenu veže, sa tváril zamyslene a predsa sledoval pohyb vo väzení. Ešte aj Via vystrčila pri našej hádke hlavu, hoci vedela, o čo ide. Určite nás sledovala celú dobu na kamerách.
,,Mal by si si ísť ľahnúť, Adam," akoto, že som tušil, čo mi povie? Samozrejme, že mi nepomôže, ale pošle ma do postele! Vždy sa stará o to, o čo sa netreba. Mne je dobre a nemám tri roky! Už si viem odhadnúť, kedy potrebujem odpočívať a kedy nie. Momentálne som bol pri sile.
,,Vacuusa tým naštvete! Nezabudni, že sú milenci!" zdrapol som Scio za ruku, lebo tá by mi bola schopná utiecť do ďalšieho bloku a ja som potreboval aspoň jedného spojenca. Ak sa na moju stranu postaví Via alebo aspoň Laxus, skôr ju presvedčím.
,,Nezabudni, že ťa napadol. Vážne ma netrápi, že s ním Vacuus trtkáva. Ostane v žalároch! Nechcem ho vidieť na chodbách! Oficiálne jenebezpečný!" zatrhla Scio dôrazne. To, že s ňou Via súhlasí, nemusela ani nahlas vysloviť. Jednoducho sa vrátila do veže a nepridala sa na stranu toho, kto hádku prehrával, čo som bol ja. Keby bola na mojej strane, zasiahne. Nezasiahla. Znamenalo to, že súhlasí so Scio a keďže Scio mala hádku pod kontrolou, nemusela sa stavať na jej stranu otvorene a tým si zo mňa robiť nepriateľa.
,,Môžeme ho presunúť aspoň na samotky. To je jedno, kde bude zatvorený! Iste. Žaláre vyzerajú hrozne, ibaže ak ho zavrieš na samotku, bude rovnako odrezaný od väzenia a možno nebude toľko trpieť!"
,,Nepravdepodobné," ozval sa Laxus potichu. To, že sa do niečoho zapája, nás oboch prekvapilo, ba až ohromilo. Vyvalil sme na neho oči a zmĺkli ako na rozkaz. ,,Ak trpí klaustrofóbiou alebo niečím podobným, bude jedno, v ktorej malej miestnosti ho zavrieš. Tak či onak, bude trpieť."
,,Vidíš," Scio rozhodne pohodila ruku na Laxusa. Toto bol dôvod, prečo velenie neprebral Laxus. Pre toto sa velenia chopila Scio. Neil si síce vždy pripadal ako vodcovský typ, ibaže bol idiot a tak sme ho nepočúvali. No dobre. Ok. Bol hrozne chytrý, až to z neho robilo idiota. Lepšia klasifikácia? Via a ja sme nikdy neboli vodcovské typy a Laxus mal až príliš naháku. Väčšina vecí mu bola šumák, takže aj s jeho vedením by sme sa ďaleko nedostali. Jemu bolo putna, kto velí, ak to nebol Neil. ,,Zbytočne by som ho presúvala."
,,Ak to neurobíš! Pôjdem za Warnerom!" zasiahol som rýchlo. Možno ma Lenis napadol, lenže ja som ho nemohol nechať trpieť. Moja povaha mi to nedovoľovala. Bol som síce na strane Scio, že k väznom sa nemáme správať, ako k hosťom hotela, ale mučiť ich? Lenis je mučený a s tým nemôžem súhlasiť! Scio, ktorá sa mi otočila chrbtom a tým vlastne uzavierala hádku, sa v polke kroku zasekla.
,,Čože?" otočila sa na mňa cez rameno a Laxus nadvihol obočie. Nato, aký je zvyčajne nečinný, sa zrazu stará až moc. Áno, aj to zdvihnuté obočie sa u neho počíta. Ja sa nikdy nevyhrážam, ibaže teraz sme v Sibeone. Aj Scio mierne zmenila svoje správanie, prečo by som sa nemohol dominantne správať aj ja?
,,Počula si! Ak ho nepremiestniš na samotku, ak to neskúsiš, poviem to Warnerovi! On má na starosti práva väzňov. Lenis trpí. Nevidela si ho," trval som si tvrdohlavo na svojom. Bolo to len pár minút, čo som ho videl zvíjať sa na zemi v bolestiach. Triasť sa a opakovať nezmyslené slová. Lenis je obyčajne silný.
,,Nechcem ho premiestňovať, lebo je to veľmi nebezpečné. On je nebezpečný a silný, Adam. Ako ho chceš premiestniť a ostať pri tom nažive? Mám ohroziť ostatných, iba preto, že väzeň sa v žalároch trápi? Ak trpí, zaslúži si to. Mal by si byť rád, že je tam zavretý. Napadol ťa. Keby ti väzni nepomohli, zabije ťa. O neho sa staráš a otca, ktorý ťa vo väzení ochraňuje, nenávidíš a rád by si ho zabil? Ujasni si priority, prosím ťa!"
,,To mám! Nevieme, prečo ma Lenis napadol! Čo však viem určite je to, že až sa Vacuus vráti, bude poriadne naštvaný, ak z mozgu jeho milenca urobíte špongiu. Bolo nám povedané, že Lenis predtým trávil na samotke dosť času. Samotka mu teda asi nevadí. Mohla by si to aspoň skúsiť. Prosím!"
,,Premiestnim ho," ponúkol sa potichu Laxus a mne nadšením poskočilo srdce. Scio sa tak nemôže vyhovárať, že nie je nikto, kto by ho premiestnil. ,,Ale chcem niečo, čím ho uspím. Počuli sme už o tom, že Lenis pár väzňov skántril. Vraj je silný. Osobne sa nechcem nechať zabiť, iba preto, lebo väzeň je nepríčetný."
,,Ok, dobre. Ak to urobíš dobrovoľne, budem súhlasiť," zasyčala Scio. Bolo zrejmé, že to dovoliť ani náhodou nechce. Že je zlostná. Žeby rada videla Lenisa trpieť, kým nepríde Vacuus a nenarobí s nami poriadky. Niečo mi hovorilo, že Vacuus Lenisa na samotke nenechá. Určite ho pustí. A či mi prišla predstava toho, že Lenis tu bude iba tak pobehovať prijateľná? Ani omylom! Bolo mi ho ľúto, ale chcel ma zabiť!
,,Ešte sa neteš," pozrel na mňa Laxus, hoci ja som neurobil nič, čo by sa dalo považovať za znak radosti. ,,Ja to urobím, mám však podmienku. Vrátiš sa do postele."
,,Mne nič nie je," zamietol som a ruky si založil na prsiach. Laxus trhol ramenami a ešte lenivejšie sa oprel do veže.
,,V tom prípade mi je jedno, kto Lenisa premiestni. Ja to nebudem," informoval ma a Scio šklblo kútikom pier. Zase si so mnou robia, čo chcú! Väzni, ktorí sedeli za stolmi a hrali karty, sa na nás celkom dobre zabávali. Takéto hádky by sme pred nimi nemali viesť. Nemali by sme pred nimi viesť žiadne hádky, aby sme neukázali slabosť, lenže nejako nám to nevychádzalo. Bežne sme sa hašterili na Sibeonských chodbách.
,,Dobre! Ok. Vrátim sa do postele do nemocničnej časti, i keď je to smiešne!" zasiahol som rýchlo, aby Laxus urobil, čo musí. Prosto nemôžem Lenisa nechať trpieť a keď bude Lenis už premiestnený, tak ma v nemocničnej časti nič neudrží. Laxus ma nebude mať čím vydierať. Teraz mi položil ruku na rameno a pokynul nech sa pohnem.
,,Odprevadím ťa," vysvetlil. ,,Ja musím skočiť po niečo, čo Lenisa upokojí," Via na neho ešte zavolala, nech si dáva pozor a Laxus ma nekompromisne tlačil k nemocničnej časti. Laxus mi dal túto podmienku určite iba preto, lebo vedel, že tak to chce Via. Odkedy sa on stará o to, či som alebo nie som v posteli, ak sa cítim dobre?
Nevrlo som zaliezol späť do postele. Velox vyzeral, že ho môj výraz poriadne baví, keď si Laxus pýtal od Eliota nejaké prášky na Lenisovo upokojenie. Eliot vyzeral, že ho prekvapilo, že sme sa rozhodli nenechať väzňa trpieť a na perách sa mu na sekundu zjavilo niečo podobné úsmevu.
,,Mám síce čistých vlkodlakov a upírov rád. Veď aj moja matka je jednou z nich, ibaže osobne si myslím, že vrahovia by mali trpieť," povedal Velox a sadol si ku mne na posteľ, keď Laxus aj s Eliotom odkráčali. ,,Vieš, myslím si, že nikto by sa nemal posudzovať podľa toho, aký sa narodil, ale aký je. A v Sibeone sú vrahovia."
,,Kto je môj otec?" spýtal som sa namiesto odpovede. Jemu sa možno chcelo filozofovať, ale mne nie. Zamračil sa. Asi čakal, že si s ním pokecám. Mohol by potom vo svojej práci využiť aj to, že sa rozprával so synom toho, kto znásilnil mnoho žien.
,,Túto otázku mi pokladáš zbytočne. Neodpoviem ti. Neodpovedal som žiadnemu z jeho detí. Väčšina z vás ho prosto nenávidí," Velox zameral svoj zrak na stenu oproti posteli a bol mysľou ako keby inde, ale komunikoval so mnou. Ktovie, na čo myslel. ,,Chcela by ho zabiť. Nemohol som to dovoliť."
,,Prečo si ním taký fascinovaný?! Kto to je?!" naštvane som sa posadil. Hovoril o ňom skoro až zamilovane. Iste, môj otec bola jeho posadnutosť, takže ak by o ňom hovoril bez emócií, asi by sa nedal nazvať dobrým výskumníkom. Dobrí sme v tom, čo nás baví. Ak má ta práca za niečo stáť, musí sa danej veci rád venovať.
,,Preto. Je to silný upír. Je to niekto, kto si rešpekt a úctu zaslúži, i keď ty si to nemyslíš. Môžeš mi veriť. On je neuveriteľný a keby si ho poznal... Ani jeden z tvojich súrodencov mu nechce dať šancu. Hoci Neil...," vzdychol. ,,Možno Neila nalomím. Tvoj otec má hodne detí. Ty máš hodne súrodencov a on by s vami rád vychádzal, aj keď tomu neveríš."
,,Jasne," zvrčal som kyslo. Nikdy mu nemôžem odpustiť, nech už je ten zmä... MOMENT! Niekto by mi vedel poradiť! Kto je tu, kto má informácie?! Ictis predsa nie je jediný, kto zásobuje informáciami a keď mi nič nepovie Ictis, Sciens by mohol! ,,Mám to!" rýchlo som zo seba zhodil perinu a vstal.
,,Nepovedal si Laxusovi, že budeš odpočívať?" overoval si Velox, ktorého môj rýchly pohyb prekvapil. Už sa mi ani trochu nemotala hlava, tak prečo by som tu mal ostať vysedávať. Nemôžem tu ostať! Sciens mi pravdepodobne meno otca nepovie, ale poviem mi, kto mi na chodbe pomohol a až budem vedieť to, som iba krok od otca.
,,Na to nemám čas!" odvrkol som a rozbehol sa chodbou. Nemať čas v Sibeone, bolo celkovo smiešne. Jediné, čo sme v Sibeone totižto mali, bol čas. Rutina a čas, to boli typické znaky Sibeonu. Prebehol som chodbou a zamieril rovno k Sciensovej cele. Určite bude tam. Nemá vo zvyku sa túlať. Odhadoval som, že Via si ma na kamerách už všimla a potichu pení. Dúfam, že Lenisa už premiestnili alebo ho premiestňujú, aby si to skrz moju neposlušnosť nerozmysleli. ,,Sciens!" nabehol som do jeho cely a väzeň sebou šklbol.
,,Čo blázniš?" zahundral a prešiel si ma pohľadom. Už bolo neskoré ráno a toto menenie času nočného za denný a denného za nočný zrejme väzňom neprospievalo. Museli si zvyknúť na nové usporiadanie. Ja som sa v noci dobre vyspal, ale temné tvory boli hore. Vlastne som sa divil, že ostatní bachári sú ešte pri vedomí.
,,Mám jednu otázku a potrebujem odpoveď," položil som nohu na spodnú posteľ, aby som sa vydvihol k Sciensovi, ktorý ležal hore a demonštrujúc, že sa so mnou odmieta baviť, otočil sa mi chrbtom. Jeho spoluväzeň, niečo zaskučal, ale radšej sa s bachárom nedoťahoval. ,,Kto ma zachránil pred Lenisom. Musím to vedieť."
,,Som predsa klamár. Choď preč," zahundral do periny a dokonca si ju pretiahol cez hlavu. Zaťal som ruku v päsť a udrel ho poriadne do chrbta. Chcel som do toho dať dostatok sily, lebo na obyčajné štuchnutia by nereagoval.
,,Au, do kelu," naštvane sa posadil a spražil ma pohľadom. Ten jeho zlobný pohľad som mu ochotne opätoval. ,,Ak nevystrelíš, tak dokončím to, čo Lenis začal!"
,,Ak sa budeš vyhrážať, postarám sa ti o žaláre. Môžeš robiť spoločnosť Ictisovi," vrátil som a zoskočil na zem. Sciens spustil nohy cez okraj, ale ostal sedieť na posteli. Nezišiel ku mne dole. Iba sa zaškeril.
,,Vážne. Skoro som zabudol, že môj dobrý kamoš," zatiahol sarkasticky. ,,Sedí v žalároch. Ok, tak sa ti ľahšie pomáha, keď tu nie je. Takže, čo si to chcel vedieť?" jeho tón sa okamžite zmenil. Prečo jeho rozhodnutie zmenil fakt, že je Ictis v žalároch? Nezmenilo to to, že som ho otravoval alebo to, že som ho udrel. On mal viditeľne omnoho lepšiu náladu kvôli tomu, že je Ictis zavretý.
,,Napadol ma. Dnes ma Lenis napadol, o čom určite vieš. Šepká si o tom celé väzenie. Niekto ma však zachránil. Nejakí dvaja väzni Lenisa odo mňa odtiahli. Chcem vedieť, prečo ma Lenis napadol a kto ho odo mňa odtiahol. Už som sa pýtal Ictisa, ibaže ten mi nič nepovie. Odmieta bonzovať."
,,Skôr odmieta zradiť tvojho fotra," zaškeril sa na mňa a mne poskočilo srdce. Už-už som sa nadychoval k otázke, kto je môj otec, ibaže tej sa on hneď vyhol. ,,Kto to je, ti nepoviem. Nie som blázon. Má pod palcom príliš silných vlkodlakov a upírov. Osobne by som nerád prišiel k úhone. Prečo ťa Lenis napadol, to neviem. Hovorí sa o tom, lebo to nikto nevie. Nikto nevie, prečo Lenisovi takto preplo. Lenis je síce cvok, ale bez dôvodu neútočí. A čo sa týka tých, ktorí ťa zachránili... Scelus a Abusio. Obaja sú tu celkom známa fajta. Nájdeš si ich ľahko. Abusio sa väčšinou motá okolo tvojho otca, či Scelusa.
,,Scelus," meno Abusio mi nič nehovorilo, lenže Scelusa som predsa poznal. Bol pri mne, keď som uvidel kvet. Ten kvet, ktorý skutočne neexistoval. Bol pri mne v tej chvíli, keď sa so mnou Sibeon začal zahrávať. Scelus mi už vtedy pripadal, že ma pozoruje. Ako keby na mňa dával pozor?
,,Áno Selus. Ak si myslíš, že je Ictis tvojmu otcovi príliš oddaný, tak to sa mýliš. Sú tu takí, ktorí sú mu oddaní omnoho viac. Stačí ak si ich nájdeš. Môžem už ísť spať?" len som prikývol, lebo vtedy sa ozvalo pípanie, ktoré oznamovalo zamykanie cieľ. Vyzerá to tak, že si vezmem dennú. Som tu jediný vyspaný. Vyšiel som zo Sciensovej cely a zavrel dvere. Tie okamžite zaklapli. Väzeň mi viac pozornosti nevenoval. Vrátil sa do polohy ležmo a schoval sa pod perinu. Väzni sa rýchlo vracali na miesta a zavierali za sebou dvere od cieľ, ak nejaký ostane mimo do desať minút, skončí na samotke. Tak to tu chodilo. Pomaly som kráčal chodbou Sibeonu naspäť k veži a ani som si neuvedomil, že mám spoločnosť. Moja mačka kráčala dva kroky za mnou. Chvost vysoko zdvihnutý do vzduchu. Určite by som si ju nevšimol, keby zrazu nezamrnčala a nepredbehla ma. V tej sekunde to vyzeralo, ako keby ma viedla.
,,Máš spať," oznámila mi Via, ledva som vošiel do veže. Mačka prebehla okolo mňa, vyskočila na stôl a pradením sa tam rozvalila. Via hneď strčila prsty do jej kožuchu. Mačky tu skutočne museli odháňať niečo zlé. Ich prítomnosť upokojovala a hýčkala.
,,Spal som celú noc. Ja som vyspatý. Vyspať sa potrebujete vy," odvetil som pohotovo. Via sa so mnou prekvapivo nehádala, ale asi za to mohli tie podliatiny pod očami. Vyzerala, že nemá ďaleko od toho, aby to zabalila rovno tu na stole.
,,Celé tú dobu si hľadal meno svojho otca. Sledovala som ťa," Via štuchla do obrazovky a mne došlo, že tu nemôžem urobiť nič nepozorovane. Na kamerách boli aj samotky a žaláre. ,,Plietol si sa, čo sa týka samotky," dodala niečo, čo spolu nesúviselo. ,,Lenisovi nie je lepšie. Stále húka, trasie sa, má strach. Neviem, ako je možné, že ho Vacuus tak dlho držal na samotkách a Lenis sa nezbláznil."
,,Možno predtým nebláznil. Možno má strach z uzavretých priestorov, lebo predtým sa niečo na samotke stalo," napadlo mi. Via iba pobavene vykrivila pery. ,,Našla si svoju matku. Spojíš sa s ňou?" Vie sa nakoniec podarilo nájsť zariadenie, kde je jej mama zavretá. Chvíľu to trvalo, ale keď obvolala všetky zariadenia, musela v jednom nájsť pozitívnu odpoveď. Vedela určite, že je zavretá v zariadení pre vlčice.
,,Neviem. Teraz hľadám otca. Asi to robím iba preto, aby som predĺžia tú chvíľu, kedy sa s nimi spojím. Viem, že ma milovali a že ma chceli, lenže neviem, či je dobrý nápad spojiť sa s nimi. Myslíš, že je?"
,,Via," nestihol som odpovedať. Pred vežu práve dorazili bachári, ktorí boli prekontrolovať väzenie, či sú všetci na svojich miestach. Laxus a dokonca ani Scio nič nepoznamenali na to, že sedím vo veži a nie som v posteli v nemocničnej časti. A čo ma prekvapilo ešte viac. Všetci bez hádky súhlasili s tým, aby som si vzal dennú službu sám.
,,Nebojíš sa, že ťa napadne Sibeon?" zaškeril sa na mňa brat, čo bola prekvapivo jediná poznámka od partie. Scio sa asi rozhodla, že hádať sa so mnou nemá zmysel, obzvlášť vtedy, keď vyzerá, že sa o chvíľu zrúti a ostane spať na zemi.
,,Nie. Ostanem vo veži," divné. Ešte večer predtým som hysteričil, aby ma ani omylom nenechávali samého a teraz som si bol istý. Neuvedomoval som si, že môj pocit bezpečia je klamlivý a prečo bol klamlivý? Na kolenách mi priadla mačka! Sibeon sa mačiek bojí a ja by som mohol byť v pohode, keby som s mačkou ostal. Ibaže môj pocit bezpečia zapríčinil to, že hoci som sľúbil ostať vo veži, neurobil som to!
Dve hodiny po odchode partie som vydržal sedieť vo veži s vrniacim kocúrom, ale ako čas plynul a moje odvaha ostávala na rovnakej úrovni, vzrastala moja netrpezlivosť. Mal som iba sedieť a sledovať kamery? Prepínal som kamery hore dole a občasné vrnenie dodávalo pocit istoty. Sibeon zrazu nebol taký strašidelný. Bola to len budova. Čierny kameň a väzni zabezpečený v celách. Čoby sa tak mohlo stať? Netušil som, že v ten deň si na mňa nič Sibeon nenachystal. Možno ani nemohol, skrz vriaceho kocúra.
,,Ideš so mnou," zdvihol som mačku na ruky a skoro ako v tranze sa vybral na samotky. Niečo vo mne chcelo skontrolovať Lenisov stav, hoci Via tvrdila, že sa na ňom nič nezmenilo. Podivný bol ten pocit rutiny. Nikdy som toto nezažil, tak prečo som si pripadal tak sebaisto? Prečo mal pocit, že toto robím každý deň rovnako, ako keď si zalejem kávu? Prečo to bolo tak prirodzené? V Sibeone som už dávno pocit prirodzenosti a domova nepociťoval. Cítil som to iba tých prvých pár dní, kým mi Sibeon neukázal, čo je zač.
,,Vraveli to. Šepkali to. Mali oči démonov. Ten pocit, ten pocit agónie. Bolo to zlé a nečisté. Nečisté. Špinavé. Veď mi to vraveli," ledva som sa priblížil k samotkám pokojne som našiel tú Lenisovu a nakukol dnu. Väčšina samotiek spala. Niekoľko väzňov zaškemralo, nech toho magora nejako utíšim, lebo to urobia oni. Ignoroval som to.
,,Lenis, nie je ti lepšie?" prihovoril som sa mu úplne zbytočne. Ani na mňa nezdvihol oči. Tvrdohlavo hľadel na stenu. Triasol sa mierne sa húpal. Evidentne ho moja prítomnosť nijako nevykoľajila. Zdalo sa, ako keby ma ďalej absolútne nevnímal. Prečo ma však napadol? Vôbec ku mne nepreukazuje žiadne city. Nič. Prečo ma však napadol? Chcel aby ho zavreli? Prečo by niečo také chcel?
,,Mrrr," trhol som sebou, keď sa mi kocúr vytrhol a dopadol na všetky štyri. Zašibal chvostom a rozbehol sa dole schodmi do žalárov. Už raz som sa naučil, žeby som ho nemal nasledovať. Už raz ma zatiahol do problému. Na sekundu mi zmizol a Sibeon sa otočil proti mne. Ibaže pocit toho, že je všetko v poriadku vo mne pretrvával a tak som sa za ním vybral. Nemal som strach, ani obavu.
,,Čo vyvádzaš?" spýtal som sa ho, keď som ho našiel sedieť pred Ictisovou celou. Hľadel do malého okienka a z toho okienka sa na mačku pod sebou mračil práve sám Ictis. Kocúr šibal chvostom a občas mrnčal.
,,Nemám tie potvory rád," poznamenal Ictis, ako náhle som sa k nemu priblížil. ,,Tebe sa v žalároch zapáčilo, keďže už si zase tu?" zaškeril sa na mňa a lícom sa opieral o chladný kov. Tieto dvere boli zo zvláštneho materiálu. Nebol priesvitný ako ostatné cely.
,,Mačky Sibeon držia skrátka," nejako som tomu veril. ,,Len nechápem, prečo ma priviedla práve sem. Chce aby som si s tebou pokecal?" lakťom som sa oprel o malé okienko s opačnej strany. Vôbec mi tá blízka prítomnosť s Ictisom nevadila. Jeho som sa nebál. Asi je to hlúpe. Nebál som sa ani Lenisa a ako to dopadlo?
,,Skutočne? Priviedol ťa ku mne? Možno to cíti," poznamenal a jeho pohľad na kocúra sa zmenil. Kocúr mierne privrel oči a zahrmel sťa motorka.
,,Cíti?" nadvihol som obočie v otázke, ale ostal som uvoľnený. Chyba. Nikdy sa pri väzňoch neuvoľniť!
,,Cíti, že mi nie si ukradnutý," šepol Ictis a v ďalšej chvíli som od cely musel prudko odskočiť a moje pokojné srdce sa zbláznilo. Ani som si nevšimol keby Ictis prestrčil ruku skrz mreže a jemne ma pohladil palcom po perách. Mal by som na neho vybehnúť, ibaže do tela som dostal doslova elektrický výboj. Ten dotyk, celé moje telo rozochvel.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár