A čo sa mi teda stalo? Takže JA, veľký odporca hocičoho, čo má viac ako štyri nohy (ja tvrdím, že ja proti nim nič nemám, oni nemajú radi mňa) som sa vrátila domov asi o pol desiatej a rozhodla som sa, že sa samozrejme osprchujem. Nikto nebol doma, takže som si dávala načas. Išla som si pekne pre nočnú košeľu, uterák, nejaké tie kozmetické sarapatičky a podobné nezmysli, ktoré sú podstatné k tomu, aby ste predviedli dokonalú večernú hygienu. Popri ceste do kúpeľne som sa vyzliekla a okuliare nechala v izbe na stolíku. A VTEDY SA TO STALO!
Vojdem do kúpeľne a ako som si tak položila potrebné veci na pračku, započuje jemné búchanie a tak pozriem priamo do vane. A tam bol ten..., ten..., ten... VOTRELEC!!
Vzhľadom na to, že mám 4ky dioptrie a okuliare som si dala dole v izbe, vzala som nohy na ramená a svetelnou rýchlosťou vyrazila z kúpeľne. Moja prvá myšlienka bola, že votrelec je poriadne veľký pavúk! (aby bolo jasné, to štvorkami dioptriami vidíte tak maximálne rozmazanú čiernu škvrnu) A tiež ma napadlo, že pavúk nebude taký problém, lebo je vo vani a tak skončí vo výlevke! Stačí predsa zapnúť vodu.
V izbe som si nastokla na nos okuliare a s odhodlanosťou Xeny, a taktiež poriadnou dávkou adrenalínu, som sa vrátila ku kúpeľni, pripravená skoncovať s tým mizerný hajzlom. Už napoly vyzlečená som vykukla spoza dverí, pomerne veľkej kúpeľne a ihneď mi došlo, že ten hajzel mizerný (predtým iba čierna škvrna s možnosťou, že sa jedná o pavúka) je veľký chrobák!! Hnusné, veľké chrobáčisko uprostred mojej vane!!
Srdce mi skočilo do krku a ja som sa v sekunde zatiahla späť za dvere. Čo keby tá vec lietala a napadla ma?!! Opatrne som pozrela spoza dverí a zase sa rýchlo stiahla. Tento pohyb som zopakovala párkrát, kým mi došlo, že chrobáčisko je to, čo vo vani búcha a búcha preto, lebo je na chrbte a nevie sa otočiť.
S krutým potešením som spoza dverí vyliezla. Je bezbranný! Ideálny na to, aby som ho ihneď zahubila vodou! Spláchnutý v kanáli už nebude taký macher! Keďže som zhodnotila, že prekotený na chrbte pre mňa nie je nebezpečný a nijako ma neohrozí, podišla som ku kohútikom a chcela zapnúť vodu, ibaže tu sa ozvali výčitky svedomia.
Moja mama neznáša pavúkov a likviduje ich s rovnakou zanietenosťou ako ja sama (čo sa doma naučíš...), ibaže ona by na rozdiel odo mňa nikdy chrobákovi neublížila. Vždy ich vynesie na papieri von. Že vraj; ,,chrobáka predsa nezabijem." Chrobák mi prišiel bezbranný a z ničoho nič mi pripadal roztomilý. Povedala som si, že naši by sa mali vrátiť tak medzi desiatou až pol jedenástou, tak nech si ho vyhodia. Vzdala som plán chrobáka spláchnuť a týmto malo byť moje milosrdenstvo skončené, lenže to by ten chrobák nesmel byť taký idiot!
Vrátila som sa do izby a zapla som si seriál. Kým chrobák nebude preč, nemôžem sa osprchovať a že by som ho vyniesla ja osobne, rozhodne nehrozilo! Akoby som to asi urobila?! Že na papieri?!! A inak ste sa nezbláznili?!! Čo keby sa rozbehol po papieri a vybehol na mňa?! Môj jakot by bol ďalší z Vreskotov (ani netuším, koľko tých filmov už je) a ja by som následne umrela na srdcovú zástavu.
Zvolila som taktiku ignorovania. Teda viac-menej. Každých desať minút som ho chodila kontrolovať, či je ešte stále na svojom mieste a či sa náhodou neotočil a nevybehol z vane. Ak by sa tak stalo, musela by som ho sledovať, kým by neprišli posily (naši, poprípade môj súrodenec). Ibaže čo čert nechcel! Tá sviňa mizerná sa dostala až k výlevke. Ako sa tak odkopával nohami dostal sa tesne k otvoru. Zrazu mi ho prišlo ešte viac ľúto. (Pozerávala som príliš veľa rozprávok o chrobákoch! No veď si to vezmite, Ferdo mravec! Život chrobáka! A pod... a potom, že je jeden rozcitlivený z nejakého chrobáka, hoci ich v skutočnosti neznáša!)
Poskočila som a vyhlásila, že nedopustím, aby skončil v kanáli! Je to veľký chrobák, budem milosrdná, bude žiť! Znovu som vyštartovala a vrazila do izby. Zohla som sa k polici, vytiahla papier a znovu prudko do kúpeľne! Cesta do kúpeľne od police však viedla popri mojej posteli. Obyčajne milujem svoju posteľ, lenže v tej chvíli som si poriadne jeb..., vzhľadom k niektorým mojim čitateľom mladšieho veku to napíšem inak. Prosto môj malíček na pravej nohe sa konfrontoval s rohom mojej, obyčajne, milovanej postele.
Nasledovala salva pomerne vulgárnych nadávok, ktoré si rozhodne netrúfam napísať, ale za ktoré by sa nehanbilo ani tucet dláždičov! Ten kraj postele rozhodne niečo proti mojim malíčkom má, lebo na nich útočí celkom pravidelne!
Vzhľadom na okolnosti a stratenému papieru, ktorí mi vypadol, keď som skončila na zemi utešujúc Pána Malíčka, som sa mierne zdržala. To moje zdržanie však stálo Jeremyho (áno, dotyčného chrobáka som si stihla pomenovať, nikdy to nerobte, citovo sa na neho naviažete!) život.
Zvesila som ruky a papier sa mi voľne hompáľal medzi palcom a prostredníčkom. Chrobák skončil vo výlevke. Zmierená s jeho odchodom som pozrela do výlevky s presvedčením, že uvidím iba čiernu dieru. Mýlila som sa! Jeremi sa pokúšal vyštverať hore! Žil! Hrabal sa hore a po každé, keď sa zdalo, že už-už vylezie, spadol hlbšie do výlevky.
Pozbierala som všetku svoju odvahu a rozhodla som sa, že ho zachránim! Ja budem zachraňovať chrobáka! Lenže Jeremi už bol pomenovaný a ja citovo angažovaná! Zrolovala som papier, ktorý som mala v ruke a chcela som mu ho strčiť do výlevky, že sa po ňom vytiahne. Po chvíli, keď som iba tak postávala a vedela som, čo chcem urobiť, ale neurobila som to, iba som sledovala márny boj chrobáka o to, ako sa snažil vytiahnuť a zachrániť si holý život, mi došlo, prečo to nemôžem urobiť. Ja sa ho panicky bojím! Samozrejme, že som ho mohla pokojne vytiahnuť prstami, ale... NIE, TO ROZHODNE NEMOHLA !! STE VY NORMÁLNI ?!!
Ten papier bol krátky! Musela by som sa k chrobákovi priblížiť na vzdialenosť, akú ponúka papier formátu A4, ibaže ja nie som blázon! Jeremi bol chrobák! Hoci neochotne, ale musela som si priznať, že sa jedná o odporného, veľkého chrobáka!
V hlave mi skrsol ďalší plán! Vletela som späť do izby (v úctivej vzdialenosti od mojej postele) a vytiahla tri ďalšie papiere. Všetky papiere som zvinula do tesných ruličiek a lepiacou páskou ich zlepila.
Tak teraz som bola hodná Xeny! Plná sebavedomia, so záchranným ,,lanom" dlhým asi meter a pol som sa vrátila do kúpeľne. Jeremi stále zvádzal drsný boj s krajom výlevky. Stále sa pokúšal, ale nevedel vyliezť. Pevne som zovrela koniec ,,lana" a začiatok podstrčila Jeremimu. Tu sme zvádzali ďalší asi 15 minútový boj! (dodávam, že už bolo trištvrte na jedenásť). Po 15tich minútach padania hlbšie a hlbšie do výlevky a opätovného škriabania sa na papier, sme spoločnými silami dosiahli vytúžený výsledok. Jeremi vyliezol po papieri naspäť do vane. Zmorený týmto dlhým súbojom ostal sedieť na papieri a sledovať ma.
Len na sekundu som si pomyslela. ,Je celkom roztomilý a stalo sa to!´ Jeremi sa rozbehol (tempom polomŕtveho slimáka) po papieri, smerom ku mne. ,,Ty sviňa mizerná, neutekaj! JEREMI OSTAŇ!" zrúkla som hystericky (tón vysoký sťa chlap kopnutý do gulí) a podarilo sa mi ho trhnutím z papiera zhodiť. Jeremi spadol naspäť do vane a opätovne na chrbát. ,,Tam ostaň!" povedal som mu s preskakujúcim hlasom a zamierila do izby.
V hlave som mala ďalší plán. Našla som starý obal od myši (samozrejme, že myši k počítaču, na čo myslíte?!), a urobila do neho nožom niekoľko dier. Veď aj chrobák musí dýchať. Kým prídu posily, musím mať chrobáka pod kontrolou.
Chrobák sa vo vani stále snažil otočiť a zase sa posúval smerom k výlevke. Tentoraz som mu však nedovolila padnúť. Svojim zlepeným, meter a pol dlhým, papierom som ho vo vani posunula do prostriedku a hodila na neho priesvitný, plastový obal od myši. Chyba vo výpočte! Vaňa nie je rovná! Je oblá! Obal od myši mal tvar obdĺžnika! Rovný povrch s oblým, si prirodzene nesadli a vytvorili z oboch strán medzery a chrobák sa zase mohol odkopať k výlevke.
Už mierne podráždená, ale citovo príliš angažovaná na to, aby som to vzdala, vzala som obal a premýšľala ďalej. ,,Ja som krava!" došlo mi, že mi stačí mýdelničkou zakryť výlevku! A tak som to urobila. Ak sa chrobák neotočí, všetko bude v pohode.
Padlo ďalších dvadsať minút, kým som započula na dvore parkovať auto. Otec s mojim súrodencom dorazili. Okamžite som sa na otca zavesila s tým, že vo vani je Jeremi a treba ho hodiť niekam do kvetu na dvor.
Otec ma prirodzene vysmial a oznámil mi, že dotyčný, poriadne vysilený Jeremi, je takzvaný chrúst. Samozrejme, že poznám pomenovanie chrúst, ale vzhľadom na to, že sa vážne o chrobáky a pavúky nezaujímam, iba ich kántrim, tak som nemohla tušiť, že povie: ,,To sme kedysi hádzali babám do vlasov. To LIETA v noci."
Áno, áno vážení! Tej mizerný hajzel, bol mizerný hajzel lietajúci! Čiže mizerný hajzel s krídlami! Ten hajzel ma mohol kedykoľvek napadnúť a ja som mu pomáhala! Lietajúcu chrobač som zachraňovala z výlevky! Už nikdy sa nebudem angažovať! Nabudúce pekne zapnem vodu! Prečo?! Lebo moje srdce je zranené a zradené! On mi nikdy nepovedal, že z ničoho nič môže vzlietnuť a vrhnúť sa na mňa! Keď si na to teraz spomeniem, prechádzajú ma mdloby!
A ako to dopadlo s Jeremim? S tým mizerným, neverným a klamárskym hajzlom?! Otec ho položil medzi muškáty. Jedno viem isto. Prirástol mi k srdcu, ale už ho nikdy nechcem vidieť! Na jeden večer to bolo vzrušenia až-až.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár