Ahoj, choď rýchlo, ponáhľam sa! alebo Kopem hentam kukám hentam

Pochválen. Každý teraz začína svoje supiš pupiš blogesy slovami: "...keď teraz nejdú správy, tak píšem blog...". Dudri to tak nespraví.

Tento blog je neskutočne napínavý(skoro ako Grcka do ksichtu), takže Vás, ctených čitateľovn nebudem ďalej zaťažovať a hor sa na vec:

Jedného nádherného premenlivého dňa(utorrrok) som sa pobral na lekciu basovej gitary. V autobuse nič špeciálne kým...(to je ale napínak čo?)...nenastúpil človek, ktorého som už od pohľadu považoval za nesmierne sympatického.

Prešiel okolo vodiča so slovami: "Ahoj," pauza "choď rýchlo," pauza "ponáhľam sa!" Potom podišiel ku chalanovi, ktorý sedel sám vo štvorke(teda na jednom zo sedadiel, vy puntičkári)a vedľa seba mal svoj ruksak.

Peter, ako sa neskôr náš sympaťák predstavil, ho zodvihol(ruksak, nie chalana, až tak napínavé to nebolo) a hodil ho chalanovi medzi nohy.

"Daj to preč, sadnem si," potom sa mu rozšírili zreničky "Nazdaaar, kámo!"

Chalan spravil fatálnu chybu. Začal sa s Peťom rozprávať. To sa už potom takého človeka nezbavíte.

Tak tam teda drkocú, keď tu zrazu, len tak medzi rečou, si Péčko vyložilo ruku na toho chalana(nazvyme ho Andrej, už ma to s tým chalanom nebaví, ale teraz neviem, či to má zmysel, lebo za pár odstavcov už nebude potrebný. Ale čo už...) tak teda na Andreja. Andrej sa snažil vyprostiť z toho zovretia, ale to už bol koniec...Koniec priateľského futbalového zápasu medzi Barmou a Turkmenistanom, ktorý dovtedy prebiehal.

Ale Andrej je stále v zovretí Petra! Niečo sa ešte rozprávali, Peťko mu ukázal svoju prázdnu buksu a členskú kartičku Kaufland Klubu.

Andy mu na to niečo povedal a vtedy si Peter strčil jeho hlavu niekam ku bruchu a dal mu orecha zo zlovami: "Ach, ty si taký dobrý kamarát!"

Potom sa obrátil na chlapíka, čo stál za mnou: "Ahoooj! Teba som jaaak dlho nevidel!!!" chlapík reagoval veľmi odmerane. "Poď si sem sadnúť!" vyzýval ho Peter.
"Nie,"
"(cenzúra), poď si sem sadnúť! Nie?!? Tak si tam ostaň, ja mám tuto Andreja,"

Na štastie všetkých prítomných Peter za hlastých pozdravov vystúpil na Milde. Ja som vystúpil tiež a to z dvoch dôvodov: Prestupoval som tam na trolejbus a musel som predsa vidieť, čo spraví ďalej, nie?

Nezaprel sa a hneď pri vystupovaní pozdravil jednu kočku: "Ahoooj,"
Neviem prečo, ale odcupitala preč a vystrašene sa na mňa pozrela. Tak som sa jej ujal...aaale to je iný príbeh. Stále stojím na zastávke a pozorujem Petra ako hádže reč s nejakými tromi vysokými chalanmi s basketbalovými loptami.

"Vy ste futbalisti, čo?"
"Nie, basketbalisti,"
"Aha, tak to poznám, to kukajte na mňa," chytil do ruky imaginárnu loptu "kukám hentam, a kopem hentam. Kukám hentam..." a ukazoval im ako tetno trik zprevádzkovať.
Po prezentácii prišla otázka "Na koľko vyzerám?"
(Mohol mať tak plus 50 rokov)"Eee tak na 25,"
"Oooo ty si môj najlepší kamarát!" a bol by ho tam aj znásilnil, keby nedošiel trolejbus.

Ja som zhodou okolností nastúpil tiež. Sadol si oproti takej babke a chvýľu tam tak znudene sedel(nemal čo robiť, hyperaktívny to človek). Keď som sa však za pár minút pozrel jeho smerom, už tam drkotal s tou babkou. Všetko je v poriadku, pomyslel som si...a naše cesty sa rozišli. Dúfam že sa ešte uvidíme.

Keď budem veľký, tak sa po vzore Petra dobre nahodím a pôjdem brázdiť Bratislavu. Už aby to bolo...Keby sa chcel niekto pridať, nech sa páči.

Na záver najlepší vtip ever:

Ako rozdelíš prd na 5 častí?

Prdneš do rukavice.

 Napínavý príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

34 komentov k blogu