Martin je mladý muž v strednom veku. Prednedávnom sa dostal zo svojej puberty, trvajúcej desaťročia. Stal sa z neho nudný, obyčajný, slobodný samec, hľadajúci uspokojenie v hazardných hrách. Dnes tomu nebolo inak. Hneď ráno, ako mu skončila šichta v továrni na vysávače, šiel Martin navštíviť svoje obľúbené kasíno v Slovenskom Rudohorí. Na jeho žiadne prekvapenie však bolo kasíno „Pod Vyšívanou Ponožkou“ zatvorené. Veď bolo iba necelých šesť hodín. Sklamaný Martin sa pobral domov, rozmýšľajúc o svojom živote. My tento čas tiež využijeme na rekapituláciu Martinovho pôvodu na tejto planéte.
Nie svojou vinou, či svojím zapríčinením, sa Martin narodil. Narodil sa ako nularočný, približne po 38 týždňoch a piatich dňoch intrauterinného vývoja. Jeho biologická matka Klotilda mu dala meno Martin. Jeho biologický otec José (číta sa Yuš:aé) mu dal hrkálku. Martin s touto hrkálkou v neskoršom období svojho života nedopatrením podpálil svojej triednej učiteľke vlasy.
Táto udalosť Martinových trinástych narodenín otvorila Klotilde a Josému oči a uši. Klotilda si uvedomila, že už viac nechce pracovať ako Avon-lady a nastúpila do Josého firmy. José si uvedomil, že už nechce vlastniť firmu, tak ju predal a stal sa pilotom formuly 1. Toto inšpirovalo Klotildu, dala výpoveď v predanej firme a začala pracovať ako mechanik. Jej úlohou bolo počas závodu meniť Josému pravé zadné koleso. Vďaka novému povolaniu otca a matky dostal Martin možnosť precestovať celý svet, samozrejme okrem krajín, kde sa závody F1 nekonajú.
Takto teda ponavštevoval ohromné množstvo základných, stredných a pomocných škôl, kde spoznal veľa nepríjemných ľudí, narobil si haldu nepriateľov a naučil sa kvantá oplzlých vtipov. Martin na cestách svojich rodičov ochutnal všetky možné kuchyne. V deň svojich osemnástych narodenín zistil, že jeho obľúbeným jedlom je údený pomaranč.
O deň neskôr mu napuchli obe oči, čo viedlo k jeho prvej návšteve u obvodného lekára, ďalej k prvej návšteve očného lekára, k prvej návšteve infekčného oddelenia a k prvej rektálnej anestéze. Keď sa prebral z kómy bolo mu oznámené, že sa z neho stala polosirota, nakoľko jeho otec zinfarktoval potom, ako zmrzačil svoju manželku a Martinovu matku v jednej osobe. Martin nebol z toho smutný. Po piatich rokoch umelého spánku nebol schopný emocionálneho pochodu. Avšak po niekoľkých dňoch sa z emočnej inability vykľula emočná instabilita.
Táto vzácna medicínska diagnóza odvtedy sprevádza Martina jeho strastiplným životom. Práve kvôli emočnej instabilite nebol Martin schopný pomaturitného vzdelávania. Preto radšej začal hľadať prácu. Dlhé roky sa mu to nanešťastie nedarilo. Až nakoniec zdokonalil svoju internetovú gramotnosť i prihlásil sa na známy pracovný portál. Tak sa mu naskytla príležitosť pracovať ako kontrolór v pásovej výrobe v spomínanej továrni na vysávače. Martin neváhal a príležitosti sa chopil. Od tej doby ho už dvakrát povýšili a pridali mu na diéty.
I dostávame sa naspäť k Martinovej prítomnosti. Práve odomkol dvere od svojej garzónky. Zhodil zo seba vetrovku a špinavé zasmradené ponožky hodil k pračke. Prirodzene sa predtým najprv vyzul zo svojich 2,5 kg vážiacich kanád. Umyl si ruky, aj svoje špinavé zasmradené nohy. Vyvalil sa do svojho kresla zakúpeného v neďalekom antikvariáte a zapol si teleráno. Jediný objekt, ktorý bol v tejto podpriemerne hodnotenej relácii zaujímavý, bolo poprsie špeciálneho hosťa. Martin teda bez mihnutia oka v okamihu zaspal.
Zobudil sa podvečer s krčnou stuhnutosťou a vytečenou slinou. Teleráno už nevysielali, kozy dirigentky odišli do archívu do zabudnutia. Martin vypol svoj prijímač televízneho signálu a premyslel si, čo s načatým večerom. Rozhodol sa, že zamieri na diskotéku, alebo ako on tomu rád hovoril – pôjde si zatrsať na didžinu. Zavolal svojmu obľúbenému kamarátovi Kamilovi, či by nešiel s ním. I stretol sa Martin so súhlasom Kamila.
Okolo ôsmej hodiny večernej vyzdvihol Kamil Martina. Začali sa dohadovať, ktorý podnik navštívia.
- Mohli by sme zájsť do mesta, do toho exotického baru. –navrhol Martin.
- Víš či tam néni ňáka ákcoška? –pýtal sa bratislavskou slovenčinou Kamil.
- To neviem, ale pozrieť sa ísť môžeme, nie?
- Mártin, kámo to némošeš tákto. Šak ják si to préctavuješ? Že na blájnd by cel ísť? Šak ty néjsi nórmalny. Nórmalne kúkni sém aha. Tu mám ja táky plágatik. Že hén, Dúnajska Stréda Klub dnes prívita mócne duo dýdžej šúmienka a émsi beťár.
- DJ Šumienka a MC Beťár, tých som vždy chcel vidieť naživo.
- Šák násadni uš, bó ti zdúchnem.
A tak nasadol Martin Kamilovi do auta a zamierili do klubu Dunajská Streda vo Vranove nad Topľou. Martin bol počas celej cesty konfrontovaný len a jedine s dvoma hudobnými skladbami, ktoré Kamil púšťal zo svojho autorádia. Neboli to žiadne iné skladby ako poľská hymna a Nech Bože Dá. Navyše auto šlo vyprahnutou krajinou, kde jedinou estetickou útechou Martinovmu oku bol prejdený jeleň, približne 2 kilometre za Liptovským Mikulášom.
Po ukrutnej ceste a sedemdesiatich šiestich opakovaniach spomínaných dvoch skladieb došli Martin s Kamilom na platené parkovisko, patriace klubu Dunajská Streda.
- Póčkaj tu, já to préparkujem. Šák nébudem plátiť za státie, né?
S týmito slovami vyhodil Kamil Martina z auta pred vjazdom na onen súkromný pozemok. A tak Martin teda čakal.
Ako tak čakal, znenazdajky vyrútil sa naňho spoza rohu parkoviska akýsi mladík. A ten mladík začal rozprávať:
- Help me, I think I’m in danger. I was in the hotel Carlton, from where I took a cab. Then suddenly a jeep showed up and some men from the jeep started shooting, They killed my cab driver and I ran. I was so confused, I didn’t know, where I was runnig. So I ended up near a bus station. I thought I was safe, but then I noticed the same jeep parking in Pancake shop. Please, how do I call the cops?
A Martin rozumel:
-Pomóc, ja myslím aghoeghoiha. Bol som aoirhaoihg hotel auto ahgaoisdhf adiohf ja aoihg. Než aoghao džíp ariho a nejaký muž aohgaoiúj džíp ajgij. Aaghoas suchý auiogh ja aoirhg. Ja som bol ajgiaorja, ja nie aiéhga, kde som bol ihrehjz. Tak ja aoigjsodijf autobus aiogaie. Ja aoihg ja som bol ghauiohg aoigh ja gskhaôlkg džíp parkovanie v palacinkovom obchode. Prosím, agoi ja robím hovor určitý člen pijgap?
Nuž Martin nevediac, čo robiť, vysvetlil mladíkovi lámavou angličtinou a mohutnou gestikuláciou, ako sa dostať do najbližšej palacinkárne. A mladík celý šťastný, že sa mu dostalo pomoci, povedal:
- Thank you so much. Have a nice day.
- Yes I have!
Odvetil Martin. Mladík sa potom rozbehol v ústrety svojej záhube.
A Martin čakal ďalej. Už si aj myslel, že sa Kamil vráti, avšak si to iba myslel. Preto čakal ďalej. Ako tak čakal, dostal krátku textovú správu. V správe stálo: Necakaj ma, kamil. Skontroloval podpis s odosielateľom a zistil, že naozaj Kamil mu poslal túto správu. I pobral sa Martin do klubu Dunajská Streda.
V klube boli ľudia, hluk a nejaký ten klubový nábytok. Martin sa porozhliadol, či náhodou nenájde nejaký hrací automat, aby utíšil svoje chúťky na hazard, no mal smolu. Ako sa tak rozhliadal, zbadal barmana pri pulte. Martina posadla zlovestná myšlienka – chcel ísť utratiť časť svojej výplaty na alkoholické nápoje. Barman bol však proti. Martin doňho hustil, že on chce alkohol. Barman sa však nedal a naďalej Martinovy vysvetľoval, že v klube Dunajská Streda sa alkoholické nápoje nepodávajú, nakoľko je to školský klub detí. Nespokojný Martin rezignoval, čím uspokojil dovtedy nespokojného barmana. O chvíľu bolo Martinovi strhnutých 0,99 peňazí z jeho účtu. Za kolu.
Martin sa spolu s kolou pobral na tanečný parket. Začal trsať. Jeho trsacie schopnosti boli pomerne chabé, no jeho schopnosti nerozlievať kolu boli obdivuhodné. Ako tak Martin trsal, poobzerával sa, či nenájde nejaký objekt svojho sexuálneho záujmu. Všetky samice, čo sa v klube nachádzali však mali maximálne 10 rokov. Keď to už vyzeralo beznádejne, tak ju zbadal. Bola to nádherná samica. Martin sa nedokázal vynadívať na jej skvostné telo, vlniace sa do monotónneho rytmu a melódie folk-techna, ktoré mali DJ Šumienka a MC Beťár na svedomí.
Martin sa dlho nevedel osmeliť, no nakoniec sa mu to podarilo. Priblížil sa k slečne vychovávateľke a trsajúc sa jej spýtal:
- Čau zlato nezatrsáš si so mnou?
- Nie.
Táto odpoveď Martina trošku prekvapila, no zostal sebavedomý. Jej ústa hovorili „nie“, ale jej oči vraveli „odčítaj z úst“. Čo ale Martin nedokázal, lebo sa jej pozeral do výstrihu. I schytal Martin facku na pravé líce. I schytal Martin facku na ľavé líce. I schytal Martin facku na pravé líce. I schytal Martin kop do rozkroku. I schytal Martin úder do obličiek. I vyhodil SBSkár Martina von z klubu Dunajská Streda.
Dofackovaný a dobitý Martin sa s čerstvou spermatitídou pozviechal z chodníka. Vytiahol mobilný telefón a zavolal si taxík. Už musel ísť domov sa vyspať, veď o pár hodín sa mu začína ďalšia šichta v továrni na vysávače. A potom hurá na hracie automaty...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
zemina
5. 8.augusta 2012 08:51
Hurá, pôjdem rozbiť polovičku svojej výplaty! To je radosť žiť
Napíš svoj komentár