Netuším koľko ľudí a s akými vedomosťami toto budú čítať, ale keď to objasní aspoň jednu vec aspoň jednému človeku, budem sa cítiť tak, že tento kúsok textu splnil svoj účel.
Upozorňujem, že to nemám nijako predpripravené a všetko čo budem písať je len a len z mojich vedomostí. Možno si počas písania niečo vygooglim, hoci to budú pravdepodobne len nejaké prkotiny, takže sa ospravedlňujem, ak budem mať v nasledovnom texte faktické chyby.
Takže – bude to napísané tak, že najprv uvediem „vedomosť/informáciu/fakt“, s ktorým som sa stretol a potom sa pokúsim vysvetliť, čo je na ňom zlé/nepravdivé/neúplné. Pusťme sa do toho:
1) Srdce je vľavo v hrudníku – Nie tak celkom. Báza srdca je v strede hrudníka a rovnako jeho väčšia časť. Keby sme stredom tela viedli rez smerom od lebky po panvu, rozdelilo by sa srdce tak, že jedna tretina by bola v pravej polovici a dve tretiny v ľavej polovici. Keď to teda vezmeme fakt veľmi zjednodušene, tak iba jedna tretina srdca je v ľavej časti hrudníka (konkrétne sa to volá apex). Skutočnosť je ale tá, že takmer celú ľavú časť hrudnej dutiny vypĺňajú ľavé pľúca. Takže toto by som zhrnul tak, že srdce nie je vľavo, srdce je v strede a iba malý kúsok z neho prečnieva do ľavej časti toraxu.
2) Keď odpadne cukrovkár, treba mu okamžite podať inzulín – Nie, treba okamžite volať záchranku. Keď odpadne cukrovkár, môže to nastať z dvoch príčin: hypoglykemický a hyperglykemický šok. Ak odpadol z prvej príčiny, znamená to, že v krvi má nedostatok cukru. Čo v podstate nevadí okrem mozgu nikomu inému. Zjednodušene k fungovaniu inzulínu: je to enzým, ktorý vháňa glukózu do buniek. Takže ak cukrovkár odpadne kvôli tomu, že má nedostatok cukru v krvi, čo bráni metabolickému fungovaniu (najmä) mozgu, a prísediaci mu podá inzulín, stane sa to, že ten inzulín ešte viac vyťaží krv od cukru a tak sa stav diabetika ešte zhorší. Takže zhrnutie: ak vedľa mňa odpadne cukrovkár, tak volám záchranku. Samozrejme, pokiaľ mám možnosť zmerať mu hladinu glukózy v krvi a poznám jej fyziologické hodnoty, môžem mu adekvátne pomôcť podaním inzulínu alebo podaním glukózy v nejakej špeciálnej forme (ja osobne by som to aj tak ale nechal na tých medikov).
3) Energiu potrebujem na pohyb – Veľmi malé percento energie, ktoré telo využíva sa spotrebuje na akúkoľvek svalovú činnosť. Najväčším žrútom energie (ATP), ktorý ďaleko, ďaleko prevyšuje všetkých ostatných je Na+/K+ATPáza. Toto je bielkovina, ktorá je zabudovaná v membráne každej jednej bunky nášho tela a v každej bunke je (predpokladám) zabudovaná tisíckykrát. Úlohou tejto ATPázy je vymieňať 3 ióny Na+ von z bunky za 2 ióny K+ do vnútra bunky (v ideálnych podmienkach bez akejkoľvek chybovosti) a udržovať tak membránový potenciál. Membránový potenciál je dobrá vec, tú chceme udržovať. Jedna takáto výmena stojí 2 ATP, ak si správne spomínam. A táto výmena sa neudeje že „raz za minútu-dve“. Deje sa tak neustále. Teraz si predstavte, že toto robí každá jedna bunka nášho tela neustále, od času kedy sme boli spermiou a vajíčkom až do času, kedy daná bunka zomrie (čo je napríklad v prípade niektorých typov B-lymfocytov až po našej smrti). A toto robia samozrejme aj svalové bunky, čo sú jediné bunky, ktoré využívajú ATP na svalovú prácu. Teda aby som to nejako rozumne zosumarizoval: energiu potrebujeme predovšetkým na udržanie membránového potenciálu.
4) Využívame iba 1/4/5/10% našej kapacity mozgu – Toto je naozaj veľmi rozšírená nepravda . Pre jednoduchosť teraz budem operovať len s tými 10-mi percentami. Činnosť mozgu a celovo prenosu nervového vzruchu sú zodpovedné nervové synapsy. Predpokladajme teraz, že každý neurón sa pripája na rovnaký počet iných neurónov (čo nie je pravda). Teda ak by som nejakému človeku odobral 9/10 (!!!) neurónových synáps (a teda aj neurónov – čiže 9/10 mozgu), tak ten človek by žil úplne v pohode. Samozrejme, tých 9/10 by som musel vybrať špeciálne, aby som nepoškodil centrá pre životne dôležité funkcie. Ukazuje sa však, že celý mozog je veľmi dôležitý. A toto sa dá ukázať aj neinvazívne, napríklad zobrazovaním pomocou magnetickej rezonancie (MRI). Keď sa MRI spraví špeciálnym spôsobom, môžeme na človeku pozorovať aktivitu jeho mozgu a pri rôznych podnetoch. A je vidieť, že v mozgu má aktivita obrovskú párty. Takže nie, nevyužívame iba málo percent našej kapacity mozgu, využívame ju takmer celú.
5) Človek má najdlhšiu DNA – Ani zďaleka. Človek nemá ani najdlhšiu DNA, ani najväčší počet génov ani najväčší počet chromozómov. Pokiaľ siahajú moje vedomosti, najdlhšiu DNA má voľajaká améba, najväčší počet génov zistili zase u dajakej čínskej ľalii. O organizme z najväčším počtom chromozómov nemám šajnu, ale som presvedčený, že to nie je človek.
6)Keď mám chrípku, nepotrebujem antibiotiká – Nie tak celkom. Pravda, antibiotiká nijako nevyliečia samotnú chrípku. Ale chrípka namáha organizmus a tým znižuje jeho imunitu a organizmus je tak oveľa náchylnejší na „sekundárnu chorobu“. Čo býva častokrát zápal priedušiek alebo zápal pľúc spôsobený premnožením inak neškodných baktérií žijúcich v dýchacom trakte. Antibiotiká ich udržia na uzde a to uľahčí priebeh „primárnej choroby“. Sumár: Keď mám chrípku, niekedy potrebujem antibiotiká, aby sa mi nezhoršil stav. (Poznámka pre fajnšmekrov – existujú aj antivirotiká. Napríklad acyklovir, ktorý je v istej mastičke proti oparu, čiže proti herpesu.)
7) AIDS je smrteľná choroba – Nie, nie je. Za celú históriu ľudstva sa nestalo, že by niekto zomrel na AIDS. Takže teraz si vysvetlíme, ako taký AIDS funguje. AIDS (acquired immunodeficiency syndrome) je posledné štádium choroby spôsobenej vírusom HIV (human immunodeficiency virus). Toto štádium je typické tým, že vírus HIV začne napádať istý typ bielych krviniek. Tieto biele krvinky môžeme nazvať „generálmi“ imunitnej odpovede. A keď ich napadne HIV, tak ich to zabije a tým sa zrúti celá imunita. Ale toto človeka v žiadnom prípade nezabije. Ľudia s AIDS umierajú na úplne banálne choroby, pretože jednoducho nemajú imunitný systém. Takže nie, na AIDS sa neumiera, AIDS k tomu „iba“ významnou mierou prispieva. (Ďalšia poznámka pre fajnšmekrov – HIV sa môže veľmi nešťastne zabudovať do hocijakej bunky, ktorá má jadro. Tým môže spôsobiť rakovinu a človek tak môže umrieť na rakovinu spôsobené vírusom HIV ešte predtým, ako dostane AIDS.)
8) Coca-Cola je zlá, lebo obsahuje kyselinu fosforečnú – Zlá na čo? Zlá maximálne na zuby.. Ale inak je to na trávenie skvelá vec. Viete, čo sa stane, keď do Coca-Coly ponoríte špinavú mincu? A viete, čo sa stane, keď do nej ponoríte mäso? Minca sa vyčistí a mäso sa na prvý pohľad znehodnotí. Venujme sa teraz tomu mäsu. Znehodnotenie mäsa Coca-Colou je to, čo náš žalúdok v skutočnosti privíta. Keď sa poriadne najeme, tak Coca-Cola nám pomerne dosť pomáha tráviť práve kvôli tomu, že rozkladá mäso veľmi podobným spôsobom ako enzýmy v žalúdku – štiepi peptidovú väzbu v bielkovinách. Niektorí ľudia si všimli už dávno, že keď sa prežerú a dajú si Coca-Colu, že sa im rýchlejšie uľaví (hoci asi nevedeli, že to je kvôli H3PO4 a asi ani nevedeli prečo). Oni vedia, prečo k tomu hamburgeru dávajú colu. Nejaké rozumné zhrnutie: Coca-Cola (ale aj Pepsi a mnohé iné nápoje) v skutočnosti pomáhajú tráveniu. Je pravda, že poškodzujú zuby, ale oveľa viac času zabijú v žalúdku trávením jeho obsahu, ako v ústnej dutine trávením zubov. Každopádne však nie je dobré piť ju každý deň alebo po každom jedle a pod. Keď som však zjedol priveľa mastného, tak mi skôr pomôže ako poškodí.
9) Šanca, že sa niečo stane je 1/1000000(prípadne iné veľké číslo) – Bolí ma, keď toto počujem. (Prosím vás, keď čítate celý tento bod, čítajte to rozhorčeným hlasom) Kto kedy zmeral a spočítal aká je tá šanca? Mal k tomu nejaké referenčné meranie? Aký štatistický test na to použil? Najradšej mám tvrdenia, že „šanca, že na Zemi vznikne život je jedna k milión triliónom“ (budem teraz používať tento príklad, ale to môže byť hocičo iné). Ak toto človek povie, tak tým myslel, že zobral milión triliónov identických Zemí, mal na nich identické podmienky a iba v jednom prípade mu vznikol život. Tou vetou sa nič iné nedá chápať a ak pod tým niekto chápe niečo iné, tak nemá o pravdepodobnosti a štatistike ani len tú najmenšiu predstavu. Ak už ma niečo také zaujíma, musím si položiť otázku takto: „Aká je pravdepodobnosť, že na Zemi vznikne život ak mám jednu Zem a viem, že už sa tak stalo aspoň raz?“ Týmto sa zaoberá Bayesova štatistika a nie je až taká náročná (aspoň ja som sa nestretol s náročným príkladom). Venoval by som sa tomuto aj hlbšie, ale asi by to nebolo napísané veľmi zrozumiteľne, takže to zase zhrniem: Nedá sa hovoriť o pravdepodobnosti nastania vecí, o ktorých nie je dostatočný počet dát alebo predošlých skúseností, alebo ak tam nie je nejaký rozumný výpočet. Ak toto moja teória nezahŕňa, potom akékoľvek takéto tvrdenie je ne/vedomé zavádzanie (nevedomé asi z väčšej časti, nakoľko to je často reprodukovaná informácia od niekoho iného).
10) Laserový lúč vidieť – Skôr nie, ako áno. Na to, aby sme videli laserový lúč, musí tento lúč spĺňať dve podmienky: Prvou je, že laser musí mať takú vlnovú dĺžku, aby ju bolo oko schopné zaznamenať, čiže musí byť z viditeľnej oblasti elektromagnetického spektra. To nie je problém, to vedia bežné diódkové laseríky, známe ako ukazovátka. Druhou (a ďaleko náročnejšie dosiahnuteľnou) podmienkou je, aby mal laserový lúč takú obrovskú intenzitu, že by bol schopný v dostatočne veľkej miere sa odrážať od prachových častíc vo vzduchu. A na toto treba obrovské výkony. Čo ma ale vždy dokáže zabiť, sú tie animácie vo filmoch, kedy obrovský laserový lúč červenej, modrej alebo zelenej farby z obrovským hlukom vykynoží polovicu armády. Laser nie je počuť, nekope, maximálne páli a/alebo bolí. Ak by som však ja osobne mal spraviť laserovú zbraň, tak si vyberiem laser, ktorý má ďaleko vyššie energie pri rovnakých výkonoch, čiže nejaký laser, ktorý strieľa RTG fotóny v pulznom režime. Takýto by nebolo ani len vidieť. Avšak existuje aj humánnejší spôsob využitia laserov ako zbraní. Ak použijem laser z UV oblasti, viem ľudí natrvalo oslepiť a to bez toho, že by som ich pozabíjal. Toto by som zhrnul takto: bežný laserový lúč sa vidieť nedá, nebežný sa vidieť dá (taký bol kedysi napríklad tam, ako je Michalská Brána).
11) Svetlo sa skladá z RGB – Tak toto teda naozaj nie. Pre jednoduchosť budeme teraz brať svetlo ako elektromagnetické žiarenie z oblasti viditeľného spektra. Svetlo sa skladá z fotónov z nekonečného počtu vlnových dĺžok od približne 380 do 780 nm (nanometrov). Je pravda, že ak vezmem vlnové dĺžky modrej, zelenej a červenej farby, budem to vnímať ako biele svetlo, ale to nie je kvôli tomu, že by to bola vlastnosť svetla. Toto je kvôli tomu, aké mám v oku receptory. A na farbu sú citlivé konkrétne čapíky a tých sú tri typy. Jeden má absorpčné maximum v modrej oblasti, jeden v zelenej a jeden v žltej. Inak povedané, jeden je veľmi citlivý na červené vlnové dĺžky, jeden na zelené a jeden na žlté. Absorpčné spektrum „žltého“ a „zeleného“ čapíku sa vo veľkej miere prekrýva, tam vidíme žltozelenú až žltú farbu. Avšak v červenej oblasti už zaznamenáva svetlo iba „žltý“ čapík a zaznamenáva tam pomerne málo – toto vnímame ako červenú farbu. Všetky farby, ktoré vnímame však vnímame podľa toho, ako absorbujú všetky tri čapíky dokopy. Napríklad fialové svetlo vnímame tak, že trochu absorbuje modrý čapík, ostatné vôbec. Modré svetlo vnímame tak, že silno absorbuje modrý čapík, trošičku absorbuje zelený a žltý neabsorbuje nič. Ružové svetlo vnímame tak, že veľmi absorbuje modrý čapík v malej miere absorbuje zelený čapík a v strednej žltý. A tak ďalej a tak ďalej. Svetlo, ktoré na nás žiari z monitora sa však naozaj skladá iba z červeného, modrého a zeleného svetla a mení sa iba intenzita, ktorou jednotlivé zložky svietia. Ak sú tie zložky dostatočne blízko seba, v našom oku to vyvolá pocit farby, ktorá by za normálnych okolností bola vyvolaná iba jednou vlnovou dĺžkou, ktorá by v rovnakej miere „trafila“ naše čapíky. Takže nie, svetlo z viditeľnej oblasti spektra sa neskladá z troch farieb. Z troch farieb iba vieme vyskladať všetky ostatné a nie vďaka vlastnostiam svetla, ale vďaka vlastnostiam nášho oka.
12) Zem je ideálna planéta pre život – Fakt nemám rád, keď toto niekto povie. Opäť prosím toto čítajte rozhorčeným hlasom. Zem je ďaleko od planéty, ktorá je priateľská pre život. Vždy keď len môže, pokúša sa nás zabiť – zemetrasenia, zosuvy pôdy, záplavy, tornáda, hurikány, erupcie atď. Skúste niekoho vysadiť nahého bez akýchkoľvek zásob a akýchkoľvek nástrojov niekde na ¾ našej planéty a do maximálne troch dní je mŕtvy (úpal/zamrzne/utopí sa...). Dnes je vyhynutých viac ako 90% všetkých živočíchov, ktorý kedy na Zemi žili – to podľa mňa nie je dobrá vizitka planéty, ktorá by bola naklonená životu.
13) Vo vesmíre je zima – Na toto sa ťažko odpovedá, lebo teplota je ošemetnou vecou. Teplota súvisí s pohybom častíc, ktoré majú nejakú kinetickú energiu. Túto energiu potom predajú časticiam v ortuti častice ortuti získajú kinetickú energiu, čo v konečnom dôsledku spôsobí, že nameriame, že vonku je 24 °C. Častice, ktorých pohyb súvisí s teplotou sú molekuly, atómy, elektróny, protóny, neutróny ale aj fotóny. Avšak fotóny prenášajú kinetickú energiu trochu inak, ako hmotné častice. No moment, moment. Ale vo vesmíre je predsa (takmer) vákuum. Jediné častice, ktorých tam je blud, sú práve fotóny. Ak na mňa dopadne veľa fotónov, tak predsa zhorím, radšej sa schovám dakam do tieňa, kde sa fotónov báť nemusím (teraz ignorujeme fakt, že vybuchnem kvôli prakticky žiadnemu vonkajšiemu tlaku, alebo že sa zadusím). No a tu v tieni už ale nie sú skoro žiadne častice. Takže tu nie je pohyb častíc. Takže tu nie je teplo, je tu zima, nie? Nie. Nebola by mi zima lebo keďže tam nie sú žiadne častice, nemá moje telo kam svoje teplo odovzdať. Jediné teplo, ktoré stratím, je teplo vyžiarené elektromagnetickým žiarením v infračervenej oblasti. Zhrnutie: Ak by som vo vesmíre nezomrel kvôli mnohým iným príčinám, nezamrzol by som (hneď), nakoľko vákuum je mizerným tepelným vodičom.
Nuž, nakoniec som napísal 13 bežne falošných informácii. Ak si spomeniem na nejaké ďalšie, alebo zase započujem niečo v MHD, tak ich zase spíšem a pokúsim sa ich napraviť.
Som zvedavý, či si to vôbec niekto prečítal až do konca.
Blog
Komentuj
35 komentov k blogu
4
zem je asi predsa len ideálnejšia pre život ako väčšina známych planét. minimálne pre život nás, organizmov vyvinutých na zemi a prispôsobených životu na nej
5
Chces mi tvrdit, ze Star Wars to nemal dobre?
Inak, vacsinu som vedel, nie uplne do detailu ale vedel 8)
A tiez si viem predstavit ako to rozhorcene citas
Inak, vacsinu som vedel, nie uplne do detailu ale vedel 8)
A tiez si viem predstavit ako to rozhorcene citas
6
tá 4. sa mi nezdá...lebo ty vravíš o činnosti mozgu ale ludia zvyknú hovoriť o tom že využívame pár percent z našej pamäte... nie činnosti... ale inak pekne napísané
7
Fajn blog
Ale s tou zemou do toho podľa mňa ideš moc vážne, takéto statementy asi ľudia väčšinou myslia skôr komparatívne, ako principiálne.
Teda aj ak niekto povie, že Messi je ideálny futbalista, tak ja osobne by som ho asi nezhučal, že sa mýli, lebo nedokáže bežať rýchlosťou tisíc kilometrov za hodinu.
@miaja
O mozgu a 10% sa hovorí asi všetko, čo je vôbec možné vymyslieť
A vraj je pôvod tej klebety teoreticky možný aj z dôvodu, že niektorým ľuďom vnútrolebečný tlak "vytlačil" skoro celý mozog a oproti pôvodnému objemu im z neho zostalo cca 10%
Zbytok mozgovne tuším vypĺňal mozgovomiechový mok.
Ale s tou zemou do toho podľa mňa ideš moc vážne, takéto statementy asi ľudia väčšinou myslia skôr komparatívne, ako principiálne.
Teda aj ak niekto povie, že Messi je ideálny futbalista, tak ja osobne by som ho asi nezhučal, že sa mýli, lebo nedokáže bežať rýchlosťou tisíc kilometrov za hodinu.
@miaja
O mozgu a 10% sa hovorí asi všetko, čo je vôbec možné vymyslieť
A vraj je pôvod tej klebety teoreticky možný aj z dôvodu, že niektorým ľuďom vnútrolebečný tlak "vytlačil" skoro celý mozog a oproti pôvodnému objemu im z neho zostalo cca 10%
Zbytok mozgovne tuším vypĺňal mozgovomiechový mok.
8
Myslím, že aj 4) by mala byť čítaná rozhorčeným hlasom.
Ináč fajn článok, tiež ma poteší ďaľšia časť.
Ináč fajn článok, tiež ma poteší ďaľšia časť.
10
@galinka @ygor Star Wars mám naozaj rád, ako pôvodnú trilógiu, tak aj prequely. Teraz - kde sú v SW lasery? Myslíte svetelné meče? Ktoré fungujú tak, že majú konečnú dĺžku (odhadom tak 1,1 m) a ktoré sa dajú blokovať jeden druhým (v zmysle, že cez seba neprejdú). Tie asi nebudú mať čepel zo svetla Ak myslíte blastery, ktoré používali stormtrooperi - zvuk nebol vydávaný projektilom ale samotnou zbraňou, to je OK. A projektil keď narazil do steny alebo iného objektu, zak to zaiskrilo, čo nie je typickou vlastnosťou svetla, teda ani projektili asi nebudú laser
@burble @tunidlo O živote na vesmírnych telesách máme (uspokojivé) dáta asi rádovo z 20 objektov (8 planét + nejaké väčšie mesiace), čo je stále pomerne málo. Ako, áno, pre náš život je najvhodnejšia Zem, ale ani zďaleka nie je ideálnou pre život. Ak by totižto pre život ideálnou bola, nebol by vyvíjaný (až taký) tlak na schopnosť adaptácie a teda na reprodukciu s variáciou a teda by sme sa tu neobjavili (tak rýchlo). Ale ešte aby som to upresnil, ako je to myslené - Zem je menej nehostinná ako ostatné známe planéty pre nám známy život. Nie je vôbec ideálna, ale je to to najlepšie čo máme.
@miaja @tunidlo Ak by sa jednalo o 10%-né využívanie pamäte, znamenalo by to to, že ľudom by sa nemali prejaviť Alsheimer a/alebo Parkinson a iné choroby, ktoré zasahujú co pamäťových centier, kým ich nezrušia na 90%. Čo ale nie je tiež pravda.
Ale inak som veľmi rád, že to malo až taký ohlas...čakal som, že si to prečítajú tak traja ľudia, z toho dvaja povedia "meh" a jeden "tl;dr"
@burble @tunidlo O živote na vesmírnych telesách máme (uspokojivé) dáta asi rádovo z 20 objektov (8 planét + nejaké väčšie mesiace), čo je stále pomerne málo. Ako, áno, pre náš život je najvhodnejšia Zem, ale ani zďaleka nie je ideálnou pre život. Ak by totižto pre život ideálnou bola, nebol by vyvíjaný (až taký) tlak na schopnosť adaptácie a teda na reprodukciu s variáciou a teda by sme sa tu neobjavili (tak rýchlo). Ale ešte aby som to upresnil, ako je to myslené - Zem je menej nehostinná ako ostatné známe planéty pre nám známy život. Nie je vôbec ideálna, ale je to to najlepšie čo máme.
@miaja @tunidlo Ak by sa jednalo o 10%-né využívanie pamäte, znamenalo by to to, že ľudom by sa nemali prejaviť Alsheimer a/alebo Parkinson a iné choroby, ktoré zasahujú co pamäťových centier, kým ich nezrušia na 90%. Čo ale nie je tiež pravda.
Ale inak som veľmi rád, že to malo až taký ohlas...čakal som, že si to prečítajú tak traja ľudia, z toho dvaja povedia "meh" a jeden "tl;dr"
11
Ak si dobre spominam zo svojho bruzdania po wookiepedii ( ) cepel svetelneho meca ma byt tusim tvorena plazmou- ale do toho sa nevyznam, tak si prosim vysvetlenie, ci by to tak mohlo fungovat
12
Toto sa mi páčilo, ale stále som voči Coca Cole trochu skeptická
13
Pokial viem tak o coca cole je zname ze je nezdrava hlavne kvoli obsahu cukru.
K tomu mozgu- myslim ze tie male percenta vyuzitia boli vzdy argumentom pre telepaticke a telekineticke schopnosti... Co je samozrejme blbost.
V dalsom dieli by si mohol spomenut to ako vedci nechapu ze je mozne, ze cmeliak dokaze lietat, ze spenat je neuveritelnym pokrmom plnym zeleza a konecne by si mohol vyriesit najdolezitejsiu otazku prveho sveta: odpajat, alebo neodpajat baterku z notebooku na kabli
K tomu mozgu- myslim ze tie male percenta vyuzitia boli vzdy argumentom pre telepaticke a telekineticke schopnosti... Co je samozrejme blbost.
V dalsom dieli by si mohol spomenut to ako vedci nechapu ze je mozne, ze cmeliak dokaze lietat, ze spenat je neuveritelnym pokrmom plnym zeleza a konecne by si mohol vyriesit najdolezitejsiu otazku prveho sveta: odpajat, alebo neodpajat baterku z notebooku na kabli
15
@ygor ak by bola čepeľ svetelného meča z plazmy, tak by to mohlo fungovať nasledovne: Plazma je v podstate veľmi horúci a ionizovaný plyn. Ionizovaný - takže sa v ňom nachádzajú elektricky nabité častice - ióny. To znamená, že ak sa nejako šikovne vyrobí elektromagnetické pole, tak tie častice sa dajú držať v istom objeme. Takže konečná dĺžka je vybavená. Ak sú tieto častice fermióny (to sú častice, ktoré sa riadia Fermi-Diracovou štatistikou a patria sem leptóny, quarky, ich zloženia s nepárnym číslom, čiže aj všetky jadrá [pozn. pre fajnšmekrov - opak fermiónov sú bozóny, ktoré sa riadia Einstein-Boseho štatistikov a patria sem napríklad aj fotóny]), musia sa riadiť Pauliho vylučovacím princípom, čo v konečnom dôsledku znamená, že čepele do seba narazia. Physics in SW explained
@mix o tom čmeliakovi som nepočul. O špenáte a jeho železe sa mi zdá, že tam sa iba pomýlil niekto pri počítaní o nejaké desiatky, čo sa prejavilo posunutím desatinnej čiarky vo výsledku, ale nie som si tým istý.
No a čo sa týka notebookovej baterky: ja som adaptér nevyťahoval a po 2 rokoch mi baterka vydržala max 20 min. Teraz po 4 rokoch ho stále nevyťahujem a tiež mi asi tak vydrží. Moja žena zas adaptér vyťahovala a po 2 rokoch jej baterka vydržala tak hodinu, teraz po 3 rokoch jej vydrží asi 45 min. Jej sestra vyťahovala adaptér z notebooku hocijako, či bol nabitý, či nebol, niekedy ho vypojila, prišla do vedľajšej izby ukázať kratučké video, vrátila sa a zapojila ho naspäť. Baterka jej po 4 rokoch vydržala 3 hodiny. Ale toto je empirická skúsenosť a nie teoretické odvodenie, takže sa z toho nedajú moc vyvodzovať závery. A mimochodom, máme/mali sme notebooky z cca rovnakej cenovej kategórie.
@mix o tom čmeliakovi som nepočul. O špenáte a jeho železe sa mi zdá, že tam sa iba pomýlil niekto pri počítaní o nejaké desiatky, čo sa prejavilo posunutím desatinnej čiarky vo výsledku, ale nie som si tým istý.
No a čo sa týka notebookovej baterky: ja som adaptér nevyťahoval a po 2 rokoch mi baterka vydržala max 20 min. Teraz po 4 rokoch ho stále nevyťahujem a tiež mi asi tak vydrží. Moja žena zas adaptér vyťahovala a po 2 rokoch jej baterka vydržala tak hodinu, teraz po 3 rokoch jej vydrží asi 45 min. Jej sestra vyťahovala adaptér z notebooku hocijako, či bol nabitý, či nebol, niekedy ho vypojila, prišla do vedľajšej izby ukázať kratučké video, vrátila sa a zapojila ho naspäť. Baterka jej po 4 rokoch vydržala 3 hodiny. Ale toto je empirická skúsenosť a nie teoretické odvodenie, takže sa z toho nedajú moc vyvodzovať závery. A mimochodom, máme/mali sme notebooky z cca rovnakej cenovej kategórie.
17
18
@magaman no ja som len teoretik, zostrojiť to už musí nejaký technicky zdatný ujo
@mix aha, ja som si to buď zle prečítal, alebo som počas písania komentu zabudol, čo tam bolo napísané. Každopádne sa mi zdalo, že píšeš niečo na spôsob "a čo mi povieš o..."
@mix aha, ja som si to buď zle prečítal, alebo som počas písania komentu zabudol, čo tam bolo napísané. Každopádne sa mi zdalo, že píšeš niečo na spôsob "a čo mi povieš o..."
19
Ešte k tým nápadom na ďaľší blog - mňa by zaujímala pravda o pití horúcich/studených nápojov cez leto, resp. čo ti poskytne schladenie. Počula som na to rôzne názory...
20
juhuuu s tou kokakolou si ma potesil. mozem ju zasa piť a kazdemu hovoriť prečo
21
S 12. bodom musím absolútne nesúhlasiť. Zem je najideálnejšia planéta na život. Vznikla na tento účel. Nehľadaj chybu v nej, ale v ľuďoch, ktorí na nej nevedia žiť. Predsalen za mnohými katastrofami stojí ľudský faktor.
Porovnaj si dnešný svet s minulým, pohrôm, ktoré tu opisuješ, je stále viac.
"Človek sa stával stále mocnejším. Opanoval všetko, na čo sa pozrel. Ovládol a skrotil prírodu tak, že sa stala jeho otrokom. Vari nebol na vrchole hierarchie vesmíru? Určite tomu veril. Človek bol nad vsetkym.
Človek uveril, že je Bohom.
Nie však tým, ktorý stvoril svet. To nie.
Bol Bohom, ktorý svet zničil." (E.F. Smidak)
Porovnaj si dnešný svet s minulým, pohrôm, ktoré tu opisuješ, je stále viac.
"Človek sa stával stále mocnejším. Opanoval všetko, na čo sa pozrel. Ovládol a skrotil prírodu tak, že sa stala jeho otrokom. Vari nebol na vrchole hierarchie vesmíru? Určite tomu veril. Človek bol nad vsetkym.
Človek uveril, že je Bohom.
Nie však tým, ktorý stvoril svet. To nie.
Bol Bohom, ktorý svet zničil." (E.F. Smidak)
22
@coleshepter Nuž v prvom rade, Zem nevznikla za účelom, že by na nej vznikol život. A ešte raz - ak je taká ideálna pre život, ako to, že je 99,9% všetkých živočíchov, čo tu kedy žili, vyhynutých? (to 99,9% som našiel na wiki a tento údaj má dve referencie). Zem je najideálnejšia planéta na život - s tým súhlasím, ak k tej vete pridáš "z tých planét, ktoré poznáme".
Totižto, keby na život ideálna bola (ako som písal vyššie), nedochádzalo by k evolúcii.
Totižto, keby na život ideálna bola (ako som písal vyššie), nedochádzalo by k evolúcii.
23
Vymieranie živočíchov musí byť, Zem predsa nie je taká veľká, aby mohla uživiť neustále narastajúcu populáciu. A k evolúcii sa nejdem vyjadrovať. Je to tvoj názor. A celý ten bod je špekulatívny a nemal by si ho prezentovať ako fakt. To o srdci je fakt, avšak toto fakt nie je, je to len tvoj myšlienkový pochod.
24
@coleshepter
A fact (derived from the Latin factum, see below) is something that has really occurred or is actually the case. The usual test for a statement of fact is verifiability, that is whether it can be proven to correspond to experience. Standard reference works are often used to check facts. Scientific facts are verified by repeatable experiments.
- jediné, čo môj myšlienkový pochod nespĺňa je posledná veta a to je dúfam z pochopiteľných dôvodov.
"Vymieranie živočíchov musí byť, Zem predsa nie je taká veľká, aby mohla uživiť neustále narastajúcu populáciu."
- Neviem, či myslíš narastajúcu populáciu ľudí alebo živočíchov. Ak myslíš ľudí, tak to je problém posledých 50 rokov a vymretie napríklad mamutov, jaskynných medveďov a šablozubých tigrov s tým nič nemá.
Ak myslíš narastajúcu populáciu živočíchov, tak funguje taká vec, čo sa volá, že Volterrova rovnica, ale nie som si istý, že to viem dostatočne dobre vysvetliť. V skratke je to o tom, že ak narastie nejaká populácia živočíchov, narastie populácia iných živočíchov, ktorí ich lovia a tým sa to zredukuje. Avšak nidky som nečítal o tom, že najaký živočích by lovil iného živočícha do takej miery, že by ten druhý vyhynul. (nerátam a nepíšem sem človeka, nakoľko predpokladám, že človeka za živočícha nepokladáš) Takže toto tiež nič nemá spoločné s vyhynutím konrétnych druhov.
A fact (derived from the Latin factum, see below) is something that has really occurred or is actually the case. The usual test for a statement of fact is verifiability, that is whether it can be proven to correspond to experience. Standard reference works are often used to check facts. Scientific facts are verified by repeatable experiments.
- jediné, čo môj myšlienkový pochod nespĺňa je posledná veta a to je dúfam z pochopiteľných dôvodov.
"Vymieranie živočíchov musí byť, Zem predsa nie je taká veľká, aby mohla uživiť neustále narastajúcu populáciu."
- Neviem, či myslíš narastajúcu populáciu ľudí alebo živočíchov. Ak myslíš ľudí, tak to je problém posledých 50 rokov a vymretie napríklad mamutov, jaskynných medveďov a šablozubých tigrov s tým nič nemá.
Ak myslíš narastajúcu populáciu živočíchov, tak funguje taká vec, čo sa volá, že Volterrova rovnica, ale nie som si istý, že to viem dostatočne dobre vysvetliť. V skratke je to o tom, že ak narastie nejaká populácia živočíchov, narastie populácia iných živočíchov, ktorí ich lovia a tým sa to zredukuje. Avšak nidky som nečítal o tom, že najaký živočích by lovil iného živočícha do takej miery, že by ten druhý vyhynul. (nerátam a nepíšem sem človeka, nakoľko predpokladám, že človeka za živočícha nepokladáš) Takže toto tiež nič nemá spoločné s vyhynutím konrétnych druhov.
25
Ako si vravel, vyhynulo už koľko? 99,9% živočíchov? Predstav si, že z každého druhu by bol na svete len jeden samec a samica. Asi by sa tu nepomestili. Tak vymieranie druhov je nutnosť, aj ľudský druh čochvíľa vyhynie. Ako som už povedala, nie kvôli tomu, že by príroda nebola schopná ho uživiť, ale preto, že človek ju neschopnou učinil.
Zober si svet, na ktorom by nežili ľudia. Príroda je schopná sa o seba postarať a obnovovať sa sama (rôzne kolobehy, bla, bla), ale prítomnosť človeka jej samostatnosť narúša, keby bol človek zviera, čo nie je, príroda by bola v stave, ktorý môžeme nazvať ideálny. Teda záver? Ideálnosť Zeme pre život je podmienená prítomnosťou antropologického prvku, ktorý sa v nej javí ako neprirodzená súčasť.
Zober si svet, na ktorom by nežili ľudia. Príroda je schopná sa o seba postarať a obnovovať sa sama (rôzne kolobehy, bla, bla), ale prítomnosť človeka jej samostatnosť narúša, keby bol človek zviera, čo nie je, príroda by bola v stave, ktorý môžeme nazvať ideálny. Teda záver? Ideálnosť Zeme pre život je podmienená prítomnosťou antropologického prvku, ktorý sa v nej javí ako neprirodzená súčasť.
26
V prvom rade - živočíchy nevyhynú, aby mohli prísť nové. Funguje to presne opačným spôsobom: nové prídu, lebo staré vyhynuli. Vyhynutie nejakého druhu dá šancu novým druhom. Teda ak by bola Zem ideálna pre život, nevyhynuli by živočíchy, ktoré tu predtým boli a nedostali by šancu nové živočíchy. Zem pre život nebola ideálna ani predtým, ako tu bol človek.
V druhom rade - príroda sa vie o seba postarať aj s prítomnosťou človeka. Ak ju človek zničí, zničí tým seba. Ale príroda sa obnoví, človek nemusí.
V druhom rade - príroda sa vie o seba postarať aj s prítomnosťou človeka. Ak ju človek zničí, zničí tým seba. Ale príroda sa obnoví, človek nemusí.
28
Možno je to tým, že si ideálny stav predstavuješ príliš ideálne.
29
i·de·al
noun
1. A conception of something in its absolute perfection.
2. One that is regarded as a standard or model of perfection or excellence.
3. An ultimate object of endeavor; a goal.
4. An honorable or worthy principle or aim.
Takto chápem niečo, čo je ideálne - takže asi áno.
noun
1. A conception of something in its absolute perfection.
2. One that is regarded as a standard or model of perfection or excellence.
3. An ultimate object of endeavor; a goal.
4. An honorable or worthy principle or aim.
Takto chápem niečo, čo je ideálne - takže asi áno.
31
ať žije gúgl, netaguješ ma, lebo poučky považuješ za niečo veľmi podstatné, a aj tak by sme žili, aj keby sme nevedeli, ako rozpitvať slovo ideálny
32
@coleshepter netagoval som ťa, lebo pri našom konverzovaní ešte vypracovávam štátnicové otázky a tak sa úplne nesústredím.
A popravde, nebol to google ale advanced english dictionary, ale áno, definície a axiómy považujem za dôležité.
A popravde, nebol to google ale advanced english dictionary, ale áno, definície a axiómy považujem za dôležité.
34
@coleshepter to ani nie, ale axiómy a definície umožňujú vo veľkej miere jednoznačne popísať vlastnosti objektov (akýchkoľvek - konkrétnych, abstraktných, živých, neživých,...) a vťahov medzi nimi. A ja mám rád, keď sú veci jednoznačne určené.
35
k bodu 3 - "čo je napríklad v prípade niektorých typov B-lymfocytov až po našej smrti" k tomu by ma zaujimalo nieco viac
k bodu 9 - ak vedci vedia, ake castice sa vtedy na zemi nachadzali, da sa zistit pravdepodobnost ze zreaguju tak, aby vznikli nejake organicke zluceniny z ktorych potom vznikli prve organizmy
k bodu 11 - Svetlo sa skladá z fotónov z nekonečného počtu vlnových dĺžok..si si isty ze z nekonecneho? ako sa nieco v skutocnom svete moze skladat z nekonecneho poctu?
a ta 13 ma dost prekvapila dobra praca
k bodu 9 - ak vedci vedia, ake castice sa vtedy na zemi nachadzali, da sa zistit pravdepodobnost ze zreaguju tak, aby vznikli nejake organicke zluceniny z ktorych potom vznikli prve organizmy
k bodu 11 - Svetlo sa skladá z fotónov z nekonečného počtu vlnových dĺžok..si si isty ze z nekonecneho? ako sa nieco v skutocnom svete moze skladat z nekonecneho poctu?
a ta 13 ma dost prekvapila dobra praca
Napíš svoj komentár
Ale nie, niektoré veci som vedela, niektoré popravde ani nie (ale zase ani by som pri tých veciach nepresviedčala druhých, že určite to funguje týmto nesprávnym spôsobom
Tvoj rozhorčený hlas som úplne počula pri čítaní
12-tka ma pobavila asi najviac... predstavila som si pri tom Zem ako niekoho, po kom behajú mravce a on sa snaží ich zo seba striasť, podupať, rozpučiť...
A nakoniec jedna veľmi podstatná otázka, ktorá mi napadla pri čítaní 10-teho bodu - Aký je tvoj vzťah k Hviezdnym Vojnám?