padalo lístie.
Ty si tam stál
viem to presne a iste.
Čakala som, že ma privítaš,
horúcim bozkom zažehnáš trápenie.
čakala som že ma objímeš,
urobil si to?Ale nie.
Koľko času minulo
odkedy sme...
a ty?
Nevieš...blázniš ,trasieš sa.
Neveríš mi,
neveríš našej láske,
neveríš sebe,
neveríš hviezdam a predsa žiaria nad nami!
Objímeš ma?
V mojej hlave,
v zlomku sekundy,
predstavujem si....
Stojíš tam
a lístie padá.
Povieš mi ,,Mám ťa rád´´
a ja vyrieknem : ,, Aj ja ťa mám rada´´.
Vítaš ma úsmevom,
moje obavy sa strácajú s tvojim bozkom,
dávame voľno svojim odevom,
sme obaja ako obliati horúcim voskom.
Realita. Už som späť.
Stále stojíš na mieste.
Ja...dúfala som. Verila som.
Odpustila som.
Ty si tam stál
padalo lístie.
Ty si tam stál
viem to presne a iste.
Hviezdy sa ligotali a mesiac
áno ten istý mesiac čo vtedy...keď sme...
nám žiaril do očí.
Mne dával nádej do srdca,
tebe tú nádej nivočí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
zlatovlaska33
16. 10.októbra 2006 21:31
krásne..fakt....smutné ale nádherne romantické z istého hladiska
Napíš svoj komentár