Strácam ťa. Stále viac a viac. Prakticky každodenne. Stratila som ťa pred rokom a potom znova našla. Potom si sa stratil ty a ja som tu bola pre teba.
Už ma nepotrebuješ. Už máš svoju bútľavú vŕbu. Novonadobudnutú. Ničíš ma a búraš moje múry, ktoré sa len prednedávnom dali znovu doporiadku.
Strácam ťa. V každom slove. V každej správe. Už nie som.
Bol si mi všetkým. Teraz som ničím. Sama sa ničím. Tebou.
Bola som všetkým. Teraz si všetkým. Ako stále. Nevieš si predstaviť akú readosť som mala, keď si sa našiel. Ako som plakala od šťastia a smútku zároveň. Od smútku len tak, aby sa naň nezabudlo. Aby mi bolo jasné, že už nie si.
Nie si ten kým si bol. Nejde o to, že si sa zmenil, ale o to, že som sa zmenila ja. Možno.
Vzťahovo k tebe som sa zmenila. Možno. Stále si všetkým. Ale už nie som všetkým ja pre teba. Obrnila som sa voči tebe. Ale nie dostatočne. Stále kvôli tebe plačem. Ale už nie tak moc. Skúšam ťa nenávidieť. Ale stále ťa ľúbim. Chcem na teba zabudnúť. Ale nejde to.
Túžim po tebe. Psychicky. Ty po mne nie.
Ľutujem sa. A nie je mi to nič platné. Aj tak môj plač nepočuješ a ani tebou nezamáva.
Som naivná keď ešte dúfam.
Stále ťa ľúbim a budem tu pre teba, aj keď sa ku mne sto krát zachováš takto alebo aj inak. Je mi to tak strašne jedno, že by som bola aj tak schopná zase po tebe skočiť. Ale ty nechceš. Je to neuveriteľné. Nemyslela som, že sa to niekedy stane. A ak by sa to aj stalo, tak som mala pripravenú odpoveď a bola som pripravená na to, že mi to neublíži. Miesto toho sa aj tak utápam vo výlevoch a plači. Robím hlúpe rozhodnutia a snažím sa utiecť.
Čím dlhšie utekám, tým viac zisťujem, že utekám len a len sama pred sebou a nikým iným. Nedá sa utiecť pred vlastnými nohami. Nedá sa stále predstierať, že som šťastná len aby som nemusela vysvetľovať prečo som smutná. Pretože všetci ma poznajú ako usmieváčika, ktorý nikdy nemá problém rozosmievať ľudí. Ale to ma už naozaj nebaví a ja to stále nemám komu povedať. Možno je to moja vina, keď nemám priateľov. Možno je to preto, že sa stále sťahujem, cestujem a utekám. Nikdy nie som na jednom mieste dlho.
Hľadám náznaky aj tam kde nie sú. Vidím ich tam, kde nikdy neboli. Vidím teba. Stále a všade.
Prepáč.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár