Čo so mnou bude v ´22... (slovom v dvadsiatomdruhom) okrem toho, že vo svete sa bude musieť začať používať rozlišovanie v ktorých dvadsiatych rokoch sa myslí (1920/2020 - Pane Bože to bolo až tak dávno? Normálne začínam chytať paniku), pri mne sa žiadne rozlišovanie asi používať nebude. Je samozrejmé, že dovtedy by som si chcela nájsť lepšiu prácu, lepšie bývanie a vo všeobecnosti mať sa lepšie, ale myslím si, že zostane aj tak všetko po starom.
Samozrejme záleží na okolnostiach, pretože sa pokojne môže stať, že zo mňa bude upír alebo ich lovec (ako povedal Kulhánek: "V Praze je možný všechno."). Možno budem po Prahe pobehovať vo vojenskom a budem sa snažiť triafať zombíkov do hláv. Alebo je ešte možnosť, že sa zapletiem do časovej smyčky a uviaznem v nej spolu s inými talentovanými deťmi, ktoré majú vek mojich starých rodičov. Najpravdepodobnejšia možnosť však aj tak asi bude to, že budem aj naďalej sledovať seriály s touto tematikou, zatiaľ čo sa budem napchávať pizzou a mcdonaldom, (ktorý je tak na tenisku umiestnený, že asi tak dve minúty od môjho vchodu).
Viem si predstaviť, ako väčšina obyvateľstva krajiny Birdz, písala o tom ako sa budú mať lepšie, a všetko bude krajšie. Ja som si však úplne istá, že tak ako žijem dnes, budem žiť aj v Novembri 2022. Možno okrem pár malých zmien ako, že si dovtedy konečne kúpim skriňu. A rám postele. A králikom sa už nebude chcieť behať tak ako predtým a ja sa budem môcť konečne zase poriadne vyspať. A konečne odstránia tú divnú vec z konca ulice. Tú vec, ktorá aj na opačný koniec ulice smrdí tak, že mi z toho pochcípali kytičky na tanierikoch.
Svojim spôsobom som sa s mojím druhým ja práve zhodla na tom, že ak sa budem mať tak ako teraz, tak by som to mala prežiť, keďže vždy môže byť aj horšie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
17. 1.januára 2019 16:07
Ano, ty si moje mentálne dvojčiatko!
Napíš svoj komentár