13 ročné zaľúbenia, problémy a samovraždy

Je to už desať rokov. Otvorila som dvere na babkinom dome, vošla a zacítila vôňu koláča a pečenej kačice, ktorá mi síce voňala, ale akurát som sa transformovala na vegetariánku, takže s úsilím som ju odmietla. Celá rodina ma vítala v sviatočnom oblečení. Hurá, Vianoce.

Presne si pamätám na ten pocit, keď som si rozbaľovala tak dlho očakávané darčeky. Podivná MP4ka, ktorú som si vybrala, pretože bola lacná, ale ja som aj napriek tomu nazývala Ipod. Bolo mi to jedno, veď hudbu to zahralo rovnako. CD Nirvana bolo druhým predstieraným prekvapením. Silver, the best of the box. Myslím, že to je jedno z tých CD, ktoré boli vydané až po Kurtovej smrti. Cítiť z toho mierny underground, ktorý padol výborne na pubertiacku macochou ušľapanú dušu, ktorá by kvôli nešťastnej a rozpadnutej rodine najradšej spáchala samovraždu. Presne tak, ako Kurt Cobain.

Bola tu ale ešte jedna duša. O rok starší urastený chlapec. Mal dlhé vlasy, inteligentný, všestranne umelecky nadaný, a na svoj vek - 14 rokov, dovolím si tvrdiť, až intelektuálny týpek. Pomáhal mi moju samovraždu odďalovať.
Len obyčajné bozky, držania sa za ruky, sedenia na prázdnom poli pri západe slnka, na schodoch kostola, pitie piva, rozprávanie sa do nemoty. A vzácne mlčanie. Krásne časy, trvajúce tak, ako všetky tínedžerské vzťahy, nie viac ako pol roka. Ako to prišlo, tak to odišlo. A dlho sa nato nespomenulo. Moja citová povrchnosť bola adekvátna k môjmu veku. On ma ale tuším miloval. Ešte dlho potom, ako som mu dala "košom".

Teraz, ubehlo už desať rokov, a ja som si pustila práve tú Nirvanu, ktorú som vten rok od babky dostala. Otvorila staré denníky a čítala tie úsmevné pribehy a problémy, ktoré som vtedy riešila.

Uvedomila som si jednu vec. Ako 13 ročné šteňatá sme boli sakra vyspelí. Skeptickí, pochybovační, uvedomelí vegetariáni neznášajúci svet .O živote netušiaci ani prd. Pili sme pivo.

Keď teraz vidím decká piť pivo, tak sa prežehnávam, a to som ateistka.

Pointou ale je, že práve ten chlapec, ktorý teraz žije na míle ďaleko odo mňa. v Londýne, ten, ktorý mal len 14, ale ja som sa od neho mohla veľmi veľa učiť a načúvať mu, mi teraz chýba.
Ocitla som sa niekde v mojich 13 rokoch, zamilovaná až po uši.
Bol to dobrý chlapec.
Chýba mi

 Skutočný príbeh

25 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu