Sex na 10 nocí.

,,Pusinkaáá, pusinká, vstaň..." Počujem ako mi niekto šepká do
ucha tieto slová, nie mojou materinskou rečou. Rozumiem. Som rada, že moje jazykové znalosti neviaznu pri slovenčine.
,,Zlatíčko, no ták.." počujem a cítim niekoho ruku na mojich
prsiach. Otvorím oči.
Nebol to iba sen, je to realita. Sladká realita.
Leží nadomnou ON. Vždy som takého chcela mať. Otovrila som oči a
už som túžila po tom, aby sa ma zmocnil. A veru, nemusela som mu to
dvakrát hovoriť.
,,Ako si spinkala?" opýtal sa potichu a rukou sa mi hral s vlasmy.
Na to, že som asi 300 kilometrov od domu sa mi spalo až priveľmi
dobre, pomyslela som si.
,,Úžasne, ver či nie."
,,Verím, veď aj mne sa krásne s tebou zaspáva, " pošepkal,
túžobne sa nadýchol a ľahol si na mňa, ,,ale vieš čo mám ešte
radšej."
,,To sme dvaja."
,,Nevieš si ani predstaviť, ako mi to všetko chýbalo, kým si tu
nebola."
A teraz som tu, v starom karavane a spoznávam také kúty sveta, o
ktorých som doteraz ani netušila, že existujú.
Vždy som chcela žiť nezávislo, aspoň chvíľkový pocit totálnej
slobody a on mi to ponúkol na zlatom podnose ešte aj s bonusom. Žiady
hotel, žiedne šampanské, čokoláda ani jahody.
Len ja a on. A príroda, jazerá, skaly, oheň, marihuana a pivo. A jeho
starý karavan.

Iba ja a on..
Ženatý chlap.
Nikdy by som to neurobila, hovorievala som. Neuznávala som ženy,
ktoré šlapali inú kapustu. A zrazu som jedna z nich, a ešte som aj
šťastná.
Je to iba o jednom. O sexe. Iste, možno to medzi nami nenormálne iskrí,
ale veľmi dobre si uvedomujeme, že vzťah nie je možný.
Jeden z mnoha dôvodov je, že sme z rozličných štátov a prostredí.

,,Nejdeš sa so mnou okúpať?, " vytrhol ma z myšlienok, ,,voda je
úžasná, slniečko svieti aaa, mám na teba chuť..."
,,Že váhaš.." Postavila som sa a otvorila som vŕzgajúce dvere na
karavane. Oči mi zalialo slnko odrážajúce sa od jazera a zeleň.
Doslova som cítila jeho nadržaný pohľad na sebe ale prvý krát mi to
vôbec neprekážalo. Škoda, že dnes idem domov.
Vyzliekla som si jeho dlhé tričko s logom Motreal Canadians a vbehla som do vody. Bola príjemne zohriata od ranného slniečka.
On vyšiel z karavanu nahý. Doslova sa mi rozbúchalo srdce a mysel mi už ovládalo jedno. No a čo?..Sme mladí a zdraví, treba si to užiť. A my sme si to aj patrične užívali.

Keď som neskôr s trasúcimi sa nohami vyšla z jazera, počula som, že mu prišla sms-ka. Zmocnil sa ma taký zvlášty pocit. Asi žiarlivosť, aj keď som nevedela kto mu čo píše.
Nebavil sa so mnou dobrú pol hodinku. Na chvíľu odišiel von a zdalo sa mi, že plače. Sedel pri jazere a premýšlal. Nevedela som čo mám robiť.
Myslela som si, že mu písala žena že o všetkom vie, ale nechdela som sa ho na to pýtať. Po prvé, nevedela som, aku reakciu to v ňom vyvolá a po druhé, bola to citlivá téma aj pre mňa aj preňho. Vedela som, že ju má rád, ale my sme sa spoznali pod záplavou vášne. Vlastne sme sa zoznámili až po tom, ako sme si to prvý krát spolu rozdali. Bolo mi to troška ľúto, lebo keď nám city a túžby ovládnu mozog, tak sa riadime inštinktom ako zvery. Nebolo v tom nikdy racionálne rozmýšlanie. Možno som ho aj ľúbila.

Hlavu mal v dlaniach a videla som že sa trápi. Všimla som si, že ma má rád. Veľmi ma mal rád. Ale svoju manželku miloval aj keď si to nechel priznať.
,,Poďme domov, " povedala som.
Nikdy som nevidela u nikoho taký výraz v očiach, ako sa na mňa vtedy pozrel on. Bola v nich zmiešaná vďačnosť, hnev, láska, vášeň a aj smútok.
,,Ďakujem, " odpovedal mi a silno ma objal. Nie ako milenku ale skôr ako kamarátku. Ako niekoho, kto mu otvoril oči. Nevedela som prečo.
Celú cestu domov sme sa bláznili, smiali, počúvali dookola Nirvanu, Radiohead a R.E.M.

,,Tak a sme tu, " povedal a zastal s veľým bielym karavanom pred mojim vchodom. Dva krát bol u mňa. Jebali sme, pozerali filmy a lízali si šľahačku z tela.
,,Ďakujem, " povedala som a niečo mi hovorilo, že ho už nikdy neuvidím. Ako zvláštne sa to vyvinulo.
,,Ozvem sa ti, ale som unavený, idem, " povedal ale v jeho hlase som zase počula smútok.
,,Nie, rob to, čo bude najlepšie. Ja to prežijem. Dobre?" poprosila som ho a vystúpila som. Zobrala som si veci. Práve hralo Street spirit, tak som otvorila dvere auta dala som mu pusu na ústa. Aj druhú. Potom sme sa bozkávali a potom sme si to naposledy rozdali v aute.
Chvíľu som mu ešte ležala na hrudi a vychutnávala som si ten pocit. Vedela som, že je to posledný krát.
Odišla som bez slov. Nahádzala som na seba tie šinavé handry, čo som si za tie 3 dni aktívnej nezávislosti zasrala, zobrala si veci a išla som.

Jeho auto tam ešte chvíľu stálo a on stále premýšlal. Ako ďalej. Byť zlý, a užívať si, alebo si uvedomiť, že má nejaké povinnosti a manželku.
Aspoň som si myslela, že nad tým premýšla. Videla som, že je smutný. Nevedela som ale prečo.
Bola som zvedavá, čo urobí.
Naštartoval a odišiel.

Už sa nikdy neozval.
Od vtedy som ho stretla iba raz.
S manželkou a kočíkom.
A úsmevom na tvári...

 Blog

24 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu