Každý človek v živote uteká. Niektorí utekajú pred niečim. Napríklad pred povinnosťami, realitou, manželkou alebo policajtmi. Iní utekajú za niečím. Ženú sa za peniazmi, slávou, ženami, vzdelaním a inými pičovinami. Posledná skupina sú tí, ktorí utekajú sami pred sebou. Tí sú úplnee v prdely, pretože nech bežia akokoľvek rýchlo, ich vlastné ja ich vždycky dohoní. Za tento silvester som zistil, že patrím do tej poslednej skupiny. Teda utekám sám pred sebou. Alebo aspoň pred časťou mňa. Ale k tomu sa dostaneme.
Keď som bol malý chalan, bol som zadepkovaný, nepriebojný, škaredý somárik. Síce všetkým tvrdím, že som bol úžasné decko, nie je tomu tak. Keď som mal dačo povedať pred verejnosťu, celý som sčervenel, spotil sa a nedostal zo seba ani slovo. Ešte nedajbože keď som mal osloviť nejaké dievča. Preto sa mojím východiskom stal alkohol. Veď to poznáte, dáte si jedno dve tri pivá a hneď ste odvážnejší. Hneď sa vám jazyk rozväzuje a kecáte s kým a ako chcete. Toto som časom praktizoval čím ďalej tým častejšie. Našťastie som to dokázal udržať na uzde a nestal sa zo mňa žiaden šialený alkoholik ktorý míňa všetky peniaze na chlast. Dokázal som si navyše aj zachovať zdravý rozum v stave opitosti, čo sa málokomu podarí. Preto som začal byť obľúbený u veľkej skupiny ľudí. Keďže však so mnou väčšinu času trávili v krčme, poznali ma ako toho ukecaného, ukričaného, všetko-schopného zariadiť Michala (Eifella), ktorý nie je mäkký na nič. A tak som začal hrať pred svetom divadlo. Potlačil som samého seba, svoje obavy a stal som sa človekom, ktorého zo mňa urobilo okolie. Preto naozaj málokto vie, že sa občas hanbím, že mám zábrany robiť niektoré veci. Ale hra do ktorej som sa dostal mi nedovolí ich neurobiť. Divné, že? Nevadí. Čo je však horšie...
Keď otvoríme skriňu alebo truhlicu, môžeme tam nájsť poklad alebo aj múmiu. Rovnako, keď otvorím ja fľašu, neviem čo z nej vylezie. Buď z nej vylezie veselosť, alebo depresia. Buď zo mňa spraví úžasne veselého šialeného človeka, alebo vypustí na povrch moje druhé ja, pred ktorým sa vlastne snažím ujsť...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
rybabla
4. 1.januára 2010 18:57
eifi nech z teba robi chlast co len chce .... JE vidno ze je to chlastom.. a JE vidno ze nejsi vovnutri taky tvrdak... a to je na tebe super ... nemyslim ze by to zbytok ludi nevidel ... a to je snad super nepobehovat po svete jak kus sutru
Napíš svoj komentár