len slnečné lúče hladia mi tvár
a ja sa strácam s nimi tam vdiaľ,
kde ľudská noha nevkročí,
kde rozveselia sa moje smutné oči...
Niečo je so mnou, netuším však
čo prinieslo na mňa ten odporný mrak..
Viem, že za ním ďalej svieti slnko,
no aj tak tu stojím smutne, mĺkvo.
Chcem mať nádej, aspoň maličkú,
že uvidím v noci hviezdičku,
že všetko odíde čoho sa bojím
nič pre to nerobím, iba tu stojím.
Neviem však čo robiť, netuším vážne
prečo ten tvoj lúč za mráknami viazne.
Nemám ani nádej, že to zmizne, skôr
stáva sa zo mňa nejaký netvor!
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
flussica
26. 5.mája 2009 19:23
Vies, ze vyjde. Vies, ze to prestojis. Ja mozem iba tolko, ze kiez by co najskor a tak prajem priaznivy vietor na odviatie mraku. Basen sa Ti podarila, ako vzdy.
Napíš svoj komentár