Po veľmi dlhej dobe mi mamka kúpila sójové rezy. Ako som ich vtedy okusila, nikdy som na ne neprestala myslieť. Každý deň som musela mať aspoň 2 a nemohla som to bez nich vydržať. Bola som ako "zaľúbená" do sójových rezov! ! !
Po pár rokoch tohto stavu som už vyzerala ako dobre napchatá prasnica. A tak sa to ťahalo pár rokov.... Už som nevedela čo ďalej so sebou, nikto sa so mnou nechcel baviť a ja som bola mladá a túžila som po pochopení a uznaní! Tak ma napadlo staré známe - vrana k vrane sadá - teda musela som si nájsť seberovného. Nikto ma však nenapadal, až keď som raz prepínala kanály a zbadala sumo! Hneď som rozbila moju peknu napasenú prasačiu pokladničku, pozbierala všetky drobné a rozhodla sa ísť do Japonska.
V Japonsku to bolo zo začiatku dosť ťažké, ale nechcem sa o tom moc rozpisovať. V krátkosti: Začala som chodiť na sumo kurzy, kde som sa zaľúbila do nášho trénera. Nakoniec sme sa vzali a žili šťastne v našej super sumo rodinke, až kým...
...začala som mať mierne psychické problémy, pretože v Japonsku nemali sójové rezy a s mojím dodávateľom sa niečo stalo. Tak nebolo iného riešenia, iba sa začať liečiť. Keďže psychológovia nepomáhali, zašla som za psychiatrom. Dával mi lieky a ja som z nich ešte viac priberala, až zo mňa bola špičková sumo-bojovníčka. Všetko sa zdalo byť ok, až kým som vyhrala nad mojím manželom - Oi-nu-iom.
Zanevrel na mňa a opustil ma! On, ktorý ma držal nad hladinou... Nevedela som sa z toho dostať. Upadla som do ťažkých depresií a nechcela som nič jesť! Tak som zase schudla a prišla na Slovensko...
.. a teraz tu sedím, píšem môj príbeh a jem svoje milované sójové rezy

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
smajlica  6. 9. 2009 18:58
inak poriti
 fotka
flussica  6. 9. 2009 20:51
Bon apetííít

(PS: To mi potom bezodkladne musis vysvetlit, co pohlo Tvoju naladu k napisaniu tohto blogu
 fotka
elwinko  7. 9. 2009 10:30
Toto Ti vyšlo
Napíš svoj komentár