Čím viac zisťujem , že nie som v poriadku, tým to je horšie. Tým sa menej dokážem tešiť zo života, tým si viac všímam detailov.Tým viac si domýšlam nezmysly.Tým viac si uvedomujem ,že nedokážem sama rozhodovať o svojom vlastnom živote.Tým viac somzmetená, tým viac som stratená.
Tápam v tme ,no nikto o tom ani len netuší.Tápam v tme už nevidím tú správnu cestu.Vidímlen stopy za sebou a neostáva mi nič len dúfať ,že idú tou správnou cestou. Nič lahšie teraz pre mňa neexistujelen dúfať. Dúfať znamená veriť v to ,čo je málo pravdepodobné.Dúfať pre mňa znamená veriť ,že tápam v tej správnej tme. No nič mi nenapĺňa deň iba dúfanie ,žeidem po tej správnej ceste.
Hoci jemôj život úzko spätý s inými,druhý aninecítia moju neistotu. Mnohý si ani len nevšimnú môj strach v tých ťažkých situáciách.Mnohý ani len nezačujú môj krik a nárek,keď čo i len na chvíľku stratím to jediné ,čo mi dodáva silu veriť, silu dúfať. To jediné ,čo je medzi úplnou samotou ,úplnou tmou podsvetia a záblesku svetla, ktorý by mi na celý život ukázal tú správnu cestu. Moja láska. To je to , pre čo jediné mám chuť predierať sa tmou a deň čo deň hľadať správny smer.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár