Padla hviezda, niečo si želaj...
Pozor na myšlienky, môžu sa splniť
môžu sa proti tebe spojiť, spiknúť
a do mozgu ti vniknúť.
Vnuknúť nápad,
na mysli maj perspektívny pád,
do neznáma, do krajín zázrakov a čarov...
A potom len čáry, máry, šrámy, preludy siahajúce na naše telá,
odhalia nás až po orgány.
Šetri si sily,
uvidíš tu divy.

Možno sa ti zapáčia, možno sa k tebe prdelou otočia, pretočia...
Ukážu ti každý stupeň, najmä ten najvyšší.
Každý uhol, nultý aj ten 360-ty,
budú sa pýtať kto si ty.
Oči budú vravieť že ten najnižší, nevnucuj opak.
Skončí to... No tak!
Aj silná mysel oslabne, mladé telo ochabne.
Absťák sa dostaví, kto ťa potom zachráni...
Všetci už sú pod palubou, a tí čo zostali sú zamknutí v kajutách,
v trinástych tajomných komnatách.
Tajomstvá odkryté, obete ukryté,
dôkazy v obálke s nápisom prísne utajené. Smejú sa nám do xichtu, nič nebude odhalené.

Tak poď sem, vkroč do nás, budeme tu všetci, prepojení spolu.
Bez nich, bez vás.
Krajina zázrakov už čaká, vymeň koláč za koks, narastieš ešte viac než Alenka, už si dala,
už ťa dávno čaká, nedočkavá defka.
Flaštičku s nápisom ,,vypi ma," za lyžičku s čarovným elixírom nad zapalovačom- podtext ,,vstrekni ma."

Nepozeraj sa pod nohy, nájdeš tu len mŕtvoly.
Budeš ich nachádzať denno denne,
zakopávať o ne.
Počkaj pár dní,
potom sa to jednostranne vymení.
Ale predtým bude tvoj svet zrazu strašne farebný, vydýchnutý nikotín zelený.
Okolie vyfarbené všetkými pilulkami zo všetkých regálov, neteš sa.
Ďalší deň nájdeš len tie čiernobiele.
Pri pokladni ti ponúknu ďalšie- zlacnené...Aj tie budú šedé.
Farby sa vytratia nádeje vyhasia, spojené duše sa rozpoltia.
Už nikdy sa nespoja...
Áno takto lahko, bez boja.
Budeš chcieť uniknúť, no nenájdeš spôsob. ,,Pomoc je na ceste."
Uveril si. Celé zle proste.
Okovy samé od seba nepovolia, putá ti odísť nedovolia.
A tvoje spomienky na to dobré, ti akurát dajú do rúk prášok- na návrat. Do záhad...

Myšlienky tripujú, žalúdky sa zdvíhajú, padáš na zem, klačíš, prosíš, pištíš, vrieskaš, plačeš. Spätná reakcia neprichádza... Stále dúfaš po tom všetkom?
Si dáko trúfaš.
Padni na zem, celé si to vyžer...práve teraz, a pekne naraz všetko.
Ľútosť, súcit, nádej? A ty ešte stále dúfaš?
Ruku na srdce, sa preber.
Ale hlas v tvojej hlave tvrdí ,,no tak tieto slová od nich neber!"
Zreničky sa zväčšujú, chvílkové radosti už sa pridávajú...
Neteš sa, preber sa.
Úzkosti už z baru k tebe prichádzajú. Nepočúvaš, užívaj si odraz, uži si aj ten pád.
Veď realita čo chvílu spácha na tebe ďalší atentát.

Uži si krátky výlet,
Nedúfam, nečakám na tvoj prílet.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár