Nesiem v sebe veľa rán z minulosti, ktoré ťažia moje srdce, hryzú vnútro a rozrývajú myseľ. Veľa krát mi je ťažko, veľa krát plačem a cítim akúsi beznádej, ktorá ma napína na zvracanie. Obviňujem všetkých, aby som nakoniec zanechala vinu iba na sebe. Nosím na chrbte ťažkosti a starosti rodiny a nechávam sa osočovať, pretože mi chýba sila na to, aby som sa vzoprela. Neviem, čo je to krása. Pre mňa existuje akoby už len hrdza a prach, ktorý každodenne vdychujem v kopách zamotaných vĺn.
Moja hlava víri...
Nenávidím sa a ľutujem sa, potrebujem lieky, túžim po nich, kričím o pomoc, chcem ísť niekam ďaleko.
Prechodná zastávka Psychológ.
Uzatváram sa pred najbližšími, utekám. Už to nie som ja, tá malá a nevinná. Ten smiech je často predstieraný len z potreby začleniť sa do normálneho sveta. Mám problém s vykonávaním aj tých najbežnejších vecí. I keep horrible fear. Ako inak to povedať...

Sama si to robím ešte ťažším...



No on ma aj tak ľúbi.
Moje svetlo...
Ak už nie kvôli sebe, tak kvôli tomu sa musím postaviť voči všetkému. Však?

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
tomco721  21. 1. 2011 20:51
určite áno, keď už nič iné...
2 
fotka
leka  21. 1. 2011 22:37
A čo tak prísť na koreň tvojho vnútorného napätia a vykonať vztyk voči sebe...že taká nechceš byť? Chceš sa svetu radovať a vážiť si jeho krásy. Nájsť vec(činnosť), ktorá bude napĺňať tvoje ego a budeš šťastná...nebudeš pociťovať neustálu úzkosť, nebudú ťa ľudia osočovať, pretože im doslova napľuješ do tváre, nebudeš plakať...buď osobnosť! Buď žena!
3 
fotka
elenari  22. 1. 2011 10:51
@leka keby sme všetci mali takú silnú vnútornú vieru a odhodlanosť, nebol by na svete ani jeden blázon, či slaboch a ani jeden psychológ či psychiater

a osočovaním som nemyslela všetkých ľudí, ale svoju rodinu

vidíš to, tá "vec" čo ma robí šťastnou je akože láska, to mala byť pointa blogu
4 
fotka
anzu  22. 1. 2011 12:05
najviac ma udivilo asi to, že to má štyri hviezdy. viem, že toto nie je blog, pri ktorom ide o to, aby bol čítaný a hodnotený, ale keďže tu je často vidieť nadpriemerne dobré hodnotenie hocijakej voloviny, prekvapilo ma to. vytvára to vo mne pocit, že to možno nechápu. ale to je asi prirodzené.



páči sa mi ten predsa len optimistický koniec
5 
fotka
elenari  22. 1. 2011 15:22
@anzu ako sa to hovorí? "kto nezažil, nepochopí" alebo tak nejak.. a často sa ľahko hovorí "toto by si mala urobiť tak a hentak a potom ti bude lepšie" ako keby to bolo také jednoduché
Napíš svoj komentár