ČAKAJ! ! ! ! ! ! ! ! !
Otočila sa.
Kto to kričí?

Obzerala sa okolo ale nikoho nevidela.
Boli dušičky.
Deň zosnulých, ..ale sviato všetkých svätých.

Dva dni ktoré nemala rada, už len s toho dôvodu že bola vždy zima a hmlisto.

Hmla jej bežne nevadila.

Ale na dušičky vydržala vonku po zotmení sotva minútu.
Ak bola vonku s niekým nebolo to až také zlé, ale nezniesla byť vonku sama.

Tá hmla bola vždy akoby presýtená prítomnosťou blúdiacich duší.
Cítila ich, a ak by zavrela oči možno, možno by ich aj videla ako sa jej stávalo skoro vždy keď zaspala, ...

ČAKAJ! ! !

ozvalo sa znovu a nástojčivejšie.
znovu sa obzrela ale cez tú hnusnú hmlu nič nevidela.
Mala pocit akoby bolo múdrejšie urobiť presný opak.
Nástojčivý zvieravý pocit utiecť, schovať sa v miestnosti plnej ludí, alebo doma a pustiť naplno hudbu aby prehlušila hlasy vo svojej hlave, pocit, že ju niekto sleduje, ..

Ale ten hlas jej bol povedomý.
Zastala.

Hmla sa dala krájať.
Otočila sa. cítila za sebou niečiu prítomnosť.
Naštastie to bol človek, konkrétne kamoška.

Ty mi teda dávaš.
spustila hneď.
Kam sa tak ženieš? ?

No, ..
začala hlavne niekam preč z tejto hnusnej hmly, ..
Ale ešte musím ísť zapáliť.

Pôjdeš so mnou?
nechcem ísť sama.

Jasné, čo myslíš že kam práve idem?
odvetila jej, a vykročila.

kráčala vedľa nej svojou chôdzou ktorá skôr ako chôdzu pôvabnej slečny pripomínala chôdzu farmárskeho syna, a tešila sa na chvíľu keď už konečne dorazí domov.

dúfala že ak sa pomodlí, a zapálí sviečku, či kahanec, bude mať na celý rok relatívny pokoj, a celkom slušne sa v rámci možností každú noc vyspí.

ešte si živo pamätala chvíľe ked jej senzitívnosť začala, a nepriala si ich opakovanie, aj keď raz sa pokúsila to ovládnuť a vtedy to zažila znova, ...
Noci kedy nespí, a zaspí až keď zazrie prvý lúč slnka, ..

Veľa ludí bolo k nej skeptických, ..
Nazývali ju bláznom, iný tvrdili že je to len jej výmysel a má si prestať vymýšlať, ...

Nik nechápal, ...
Nik neporadil, ..
Bola na to sama, ...

niektorí uverili hneď, iný postupom času, a niektorí tvrdia doteraz žeje to jej výmysel, a nemá pozerať krvavé filmy, ..

lenže ona si horory a podobné odoprela už dávno....

A predsa tie hlasy v jej hlave neumlčala, nezmazala sny, neodbúrala pocit že ju niekto sleduje, ...

Sedela v tichej tmavej miestnosti pri počítači a písala o hustej dušičkovej hmle, a aj vtedy cítila prítomnosť, ...
negatívnu, ...

nikto tam však okrem nej nebol, ...

asi by mala ísť spať, ...
ale čo ak, ...

Premýšlala či nepatrí pod dozor cvokára.

Ale ona predsa nie je cvok, nie ešte rozmýšla, vie kto je, vie čo je realita, a čo nie, ...
alebo nevie?
má posunutú realitu?
Prečo?
je iná ako ostatní?
A chce byť taká?

Kedysi sa tým cítila výnimočná, ...
cítila istú silu.
Dokázala určitým spôsobom videiť obrazy ktoré o sebe ľudia vysielali a pritom o tom vôbec nevedeli.Ale nenaučila sa to ovládať.
Skúšala to iba párkrát.Stalo sa že skoro dostala záchvat a musela skončiť.
Potom zistila že to je pre nu nie celkom bezpečné a tak to nechala tak, ...

ale senzitívnosť sa nestratila....

Nad čím rozmýšlaš?
Kamoška ju vytrhla zo zamyslenia.
Len nad tým ako neznášam takúto hmlu odpovedala snažiac sa znieť presvedčivo.
Aha, ..
Podarilo sa...
Bolo to dosť presvedčivé.

Nemusí si ešte aj ona myslieť že som vyšinutá.
Hoci veď ona vie že som senzitívna.

ale tiež nemusí vedieť všetko.
Nechcem aby sa niečo na ňu zo mňa nalepilo.

senzitívnosť pokladajú ľudia za dar.
A niektorý ju využívajú, a rušia kľud duší, ktoré už odpočívajú, iní pomáhajú blúdiacim, ...

A iný nesenzitívny ľudia si myslia že je to veľká psina a idú sa hrať na vyvolávačov, neuvedomujúc si riziká.

Ona však nerobí nič.

Ale ak by jej niekto povedal aby šla na seansu,
poslala by ho niekam, ..

Mala toho dosť,
nepotrebovala zažiť "vzrúšo" seansy.

Ocitli sa na cintoríne.
Ok idem ja zapáliť, stretneme sa pri bránke zahlásila kamoška.

Nie počkaj! skríkla v panickom záchvate strachu že ostane v tej hmle a na tom mieste úplne sama.

Neskoro.
Kamoška už odbehla k hrobu svojich príbuzných.

Hmla bola čoraz hustejšia a chladnejšia.
Obklopovala ju zo všetkých strán.
chladila, zvierala, ...prihovárala sa, ...

Cítila že začína šalieť zo strachu.
Takáto silná prítomnosť a neprítomnosť ju desila.

Stála tam a snažila sa pohnúť.
V ruke držala igelitku s kahancami a zápalkami, v bunde ju chladili kľúče.

snažila sa pohnúť, ale nevedela sa pohnúť.
Tá hmla ju opantávala.
Čičíkala volala k sebe.

Poď k nám, vykašli sa na zem, ..
Poď s nami ti bude dobre, ..
Čakáme ťa....

Niéééééééé! ! ! ! ! !
Nieeeee! ! ! !
kričala v mysli,

nikto ju nepočul iba oni, ...
prečo?
Prečo?

tisíckrát tá istá otázka dookola, ..
ich hnev, ...

snažila sa myslieť pozitívne, nebáť sa, ...

naďalej tam stála.

Zrazu jej ktosi položil ruku na plece.

Mala pocit že sa zrúti.
Otočila sa.
Akási vysoká postava.

Muž.

Kto to je?
uvažovala.

Elizabeth?
Stuhla.
ako? ako ju to oslovil?
To meno bolo u nich priam dedičné.
Ona sa však volala inak.

Pozrela sa opovážlivcovi do tváre.
Si to ty.
zvolal radostne.
premýšlala.

ehm, ehm, zakašlala. asi si ma z niekým pletiete.
kto ste?
našla konečne odvahu sa spýtať.

Nepoznáš ma?
pozrela sa bližšie.
keď sa pozrela prvýkrát zdalo sa jej že je to mladý muž, ..ale keď sa pozrela teraz zistila že môže mať tak okolo 40 rokov.

Ehm, nie.
To bude asi tým že nie som Elizabeth?
Ako to?
Veď to meno je u vás dedičné, či nie? a u teba z otcovej strany pokiaľ sa nemýlim.

Ehm ja som výnimka.
a kto ste?
ešte ste sa nepredstavili, ako sa opovažujete ma desiť v takejto hmle!

Ja som, ehm, prepáč, ...
Kto?
zjačala. Neznášala keď ju niekto naťahoval, obzvlášť v takýchto situáciách.

No čo tu stojíš!
Bola si už zapáliť?
skríkla kamoška ktorá sa jej to už najmenej 2 min. pýtala, ...

Zažmurkala. čo ?

nie nebola, už idem.
Ja som len, ..
obzrela sa.
chcela vedieť odkiaľ ju ten muž pozná.
Ale nikto tam nebol.
Len hustá hmla.
Pomyslela si že to boli len halucinácie zo strachu.

Si jej toľko podobná.
Zaznelo v jej hlave.

Zmätene zapálila kahance, pomodlila sa a odišla v sprievode kamošky, ..
Prišla domov a zotmelo sa.
Bola rada že už je doma.

Len zmätenosť zostala.
Čo to malo znamenať? ....

 Napínavý príbeh
Komentuj
 fotka
shaolingirl  16. 11. 2009 09:14
desivé...a brutálne dobre napísané...
 fotka
alysia  16. 11. 2009 09:52
aaa kde je pokracovanie tohto napinaveho blogu?
 fotka
eli19  26. 12. 2010 02:56
no ak zažijem pokračovanie tohto blogu tak ho napíšem.pretože toto je podľa skutočného príbehu.zažila som to.len mená sú zmenené.
Napíš svoj komentár