Končí prestávka, pípa sms. Stojí v nej: " jasné mám čas a neviem si predstaviť lepšie využitie ako stráviť ho s tebou."
Srdce mi poskočí. Aspoň dačo pozitívne na tomto bezútešnom hroznom dni. Začínam sa tešiť na večer a na mojej tvári sa rodí úsmev.
Večer voláš že už si tu.
Bežím otvoriť. Chcem zamknúť, no ty ma zastavíš a podávaš mi kvet v papieri.
Smiem? Spýtam sa a potom opatrne odbaľujem papier.
Keď ho dám dolu, vykukne na mňa nádherná červená ruža.
Bože tá je krásna, ďakujem. Vrhám sa ti okolo krku.
Už si ani nedokážem spomenúť, kedy naposledy som dostala nejaký kvet a nieto ešte ružu.
Ideme dovnútra.Ukradomky si ťa obzerám.Dal si si na seba čierny kabát, ktorý som ešte nevidela, iste ani netušiac, že sa mi čierne kabáty na mužoch tak páčia.Ukazujem ružu našim.Nasleduje typická predstavovačka.Dávam ju do vázy. Stále sa neviem vynadívať. Odchádzame. Nasleduje suprová večera a neskutočných 24 hodín spolu, ktoré sa nám zdajú ako chvíľa.Musíme sa lúčiť, no ani jednému sa nechce.Obaja vieme, že nasleduje týždeň, kedy sa neuvidíme.
Každú chvíľu bez teba sa akosi neviem sústrediť a len sa dívam na tú krásnu ružu. Vstanem a idem si privoňať, želajúc si, aby nikdy nezvädla.
Denník
Komentuj
2 komenty k blogu
1
antifunebracka
15. 3.marca 2015 02:51
vidim, ze ruze mas rovnako rada ako prechodniky
Napíš svoj komentár