Elizabeta: .-.-, -, -, -, -, -

Dych sa mi zrýchli. Ako vždy keď počujem jeho hlas. Hrubý a silný, kričí na mňa cez celý byt. Niečo mi tečie po lícach a ja aj bez toho, aby som to ochutnala viem, že je to slané. Srdce mi tlčie rýchlejšie ako po mojom pravidelnom sobotňajšom behu. Skloním hlavu a zhlboka dýcham. Pozriem na hodinky. Čím skôr, tým lepšie. Nech už to mám za sebou. S myšlienkou, že vždy to bolo zlé a horšie to už asi nebude, vstávam zo stoličky a nasledujem mňa volajúci hlas. „Zase si odviedla lemplácku robotu. Si nemožná, všetko robíš na hovno. Okamžite to okno umy ešte raz, po krajoch je stále farba. Tela jedno neschopné! “ Ochrnula som alebo čo? Guča v hrdle narástla ešte viac a ja nechápavo hľadím na človeka, ktorý ma pichá pohľadom. Ale venuje mi ho len pár sekúnd, pretože potom odvrátim hlavu smerom k počítaču a bez záujmu o hocičo, pokračujem v surfovaní. Nešťastne sa pozriem na okno. Umyla som ho najlepšie, ako som len vedela. Nuž čo, asi som naozaj neschopná, prečo len niekedy neviem spraviť niečo poriadne? Drhla som ho asi 3 hodiny, biela farba držala veľmi dobre. Ale snažila som sa...snažila...Moje myšlienky zo mňa zrazu prúdia von. „Snažila som sa, naozaj. Len po krajoch mi to už viac nešlo.“ „Mňa nezaujíma snaha, ale výsledok, Lena. Rozumieš? ! Keď niečo robíš, rob to poriadne. Lebo ti nabudúce ublížim.“ Teraz už ani neviem, čo by ma bolelo viac. Potupa na duši, alebo modrina na ramene...
Už mi končí smena? Môžem ísť domov? Dostanem výplatu na účet? Bohužiaľ! Nie je to môj zamestnávateľ. Ani môj šéf. Teda aspoň nie v pracovnom živote. Som len podriadená svojho xy. Ktorý do mňa vštepuje niečo, čo vo mne vyvoláva nenávisť. Bohužiaľ nie k nemu, ale najmä ku mne samotnej. Nenávidím sa za to, že ma vyhodili z roboty. Cítila som sa tam ako ranené zvieratko. Ustráchané, ubolené. So strachom v očiach, že niečo pokazí. Že odvedie len zvyčajnú lemplácku robotu. Zvieratko mladé a zdravé, no akoby ochrnuté...a neschopné žiť. Pochvala šéfov, keď ma na začiatku povzbudzovali, nepomohla. Sú normálni? Chváliť mňa? Čo si to nezaslúži? Prečo preboha? ? Veď som k ničomu.
Balím si kufor. Len neviem, či to zvládnem.

Je to možné?

1 0 0 0 0

Komentuj

.-.-, -, -, -, -, -

Komenty k blogu

Horúce!