stastne su vtedy deti,
poskakuju a santia,
najma, ked slnko svieti.
hura, hura, ozyva sa veselo,
prislo velke auto,
plno piesku priviezlo,
a pekne hranie sa zacalo.
sofer spod bielych fuzov biele zuby ukazal,
a detom do pieskoviska, rovno zlato vysypal.
samy smiech a vrava sa sidliskom ozyva,
tolko radosti a stastia tu tak casto nebyva.
scista-jasna pred nimi velke pieskovisko,
v ktorom mozu vycarovat zamok, hrad ci mesto.
ale kde vziat formicky ci ine vecicky,
lopatky a vedra.
ich mamicka da im to co im v hre chyba.
teraz, ked uz vsetko maju.
mozu vselico stvarat.
hrat sa na stavbarov a stavat,
alebo hoci na kucharov,
a varit z piesku dobroty.
ale fuj, jest nie,
ked si nechcu pokazit zubky a zaludky.
zobarieme maly furik a hrablicky,
urobime tunel tenucky.
zmesti sa tam samko s maruskou,
skryju sa tak pred svojou mamickou.
od piesku sa ufulali,
biele tricko pospinili,
mamka sa len usmiala,
a v ariely vyprala.
uz slniecko zapada,
tma na mesto sada.
vsetky formicky si pozbierajme,
a domov sa poberajme.
az zajtra vide slniecko.
na pieskovisko vytiahneme vsetko.
zase budeme stavat, varit, pracovat.
alebo len tak sa krasne hrat.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár