Sama nerozumiem ako rýchlo dokážem zabudnúť. Či prekonať. Asi som si už za ten čas vystavala schému, ktorej používanie funguje už automaticky. Heslo "žijem teraz a pre túto chvíľu" asi nebolo nikdy tak aktuálne ako teraz. Myslím, že keby sa na celé moje konanie pozerá niekto ďalší, len obďaleč, povie si že buď som bezcitná ale necudná mrcha. A ja si možno len naivne myslím, že v niekom zanechávam stopu tak ako ju kedysi niekto zanechal vo mne.
Sú tisíce verzií ako to všetko vlastne môže byť. Je to len o tom, ktorú si vyberiem ja a ktorá mi padne v hod pre danú životnú situáciu čo sa mi núka na zvládnutie. Tá, od ktorej sa budem od teraz odvíjať pre budúce teraz. Tak ako hovorí, pre mňa osobne momentálne jeden z najlepších poetov aktuálnej doby, Plexo v jednej svojej piesni "V tomto momente my stojíme tu a to naše tam je už o kúsok ďalej" tak tak nejak to pociťujem aj ja. Už som zahodila za hlavu. Tak rýchlo...Čo bolo odišlo a príde iné. Takáto obrna. Len nech nie je stála...
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár