Samozrejme bola od neho.
-Dobré ráno Leelan,
ako si sa vyspala? Dúfam, že veľmi dobre. Mal som o tebe krásny sen, neskôr ti ho vyrozprávam. Chcel by som ti len zapriať pekný deň v škole, nech sa ti darí.
Mysli na mňa. A ak budeš chcieť vieš kde ma nájdeš.
Objímam ťa a bozkávam Ma petit
Zamilovane som sa usmiala, a tohto výrazu som sa nevedela zbaviť ani počas prípravy do školy.
Umývala som sa s ním, obliekala som sa s ním, raňajkovala som s ním. Ten úsmev mi proste nezmizol z tváre ani na sekundu. Nedalo sa to.
Bola som naplnená dokonalým šťastím, aspoň pre tento moment to tak bolo.
A tak som si ho do sýtosti vychutnávala...
Po ceste do školy som sa znovu prebrala do nejakej reality, ktorá bola ale ešte stále ovplyvnená mojimi citmi.
Emili na mňa čakala pri skrinke. Usmievala sa od ucha k uchu a vrúcne ma objala keď som k nej prikráčala.
-„ahoj, ahoj ahoj zlatoooo“ celá vzrušená ma zdravila. Žiarila ako také slniečko.
-„ahoj“ usmiala som sa na ňu „prišla som o niečo? Tváriš sa ako by si vyhrala minimálne nobelovú cenu za mier“ zasmiala som sa spolu s ňou.
Popravde som vedela, že je celá hotová z toho ako mi musí povedať všetky svoje postrehy zo včera. Vlastne sa čudujem, že mi nevolala už včera večer. Ako ju tak poznám určite ani nespala od toľkej nedočkavosti. Pousmiala som sa nad touto predstavou, ktorá sa mi zdala dosť reálna.
-„Ooooooooon JE proste úplne dokonalý, Rosí!! Nechcelo sa mi veriť tomu čo som včera videla.“ Zahľadela sa do diaľky a spomínala... „to ako sa ťa nežne dotýkal, nič násilné, len prírodzene, jemne. Ten spôsob ako sa na teba díval, oddane. Ako by uctieval nejakú bohyňu. Občasná vášeň ktorá mu prebehla očami keď sa zahľadel na tvoje telo. Miestami som sa cítila, nepríjemne či vám nezavadziame. A pritom sa ťa sotva dotýkal, len letmé pohladenia. Nevedela som z vás odtrhnúť oči. Ako sledoval každý tvoj výraz tváre, tvoje reakcie na všetko okolo, zdal sa byť úplne fascinovaný tým čo vidí. A má také ja neviem, neviem to dobre vyjadriť ,ale neskutočné oči!
Miestami sa tváril ako by ťa miloval už večnosť a ako by ste toho spolu už strašne veľa prežili. Neviem je to až nereálne to všetko. On je ako vyfantazírovaný výjav, či tvojej alebo mojej mysle. Neskutočné....“ vydýchla si po tom všetkom ako to zo seba vysypala.
-„Spočítala si si koľko krát si povedala v celkom svojom prejave slovo „neskutočné?“ zasmiala som sa. Nevedela som čo viac povedať, všetky tieto aspekty som mala už dávno odpozorované, a všetky som na ňom začínala milovať tak rýchlo až to nebolo prírodzené.
-„Nesmej sa mi. Neviem dobre vyjadriť všetky svoje pocity a toto slovo je dosť všeobecné. Ale teraz k veci, tak strašne strašne ti to prajem. Nevieš si predstaviť ako veľmi dúfam, aby sme sa v ňom ani jedna nemýlili. „ povedala trnulo a ja som vedela, že spomína na poslednú osobu o ktorej sme si tiež mysleli, že je úžasná. Chápala som jej obavy, občas ma tiež premáhala predstava čo ak. Ale zakázala som si pripúšťať si takéto negatívne myšlienky. Pre jedného zlého...človeka nemusí byť každý zlý.
Zsadist bol iný, vedela som to. Našepkával mi to každý pohyb jeho tepla, každá myšlienka ktorú vyslovil, každý dotyk ktorým sa ma dotkol. Cítila som to z každej jeho bunky.
A tak som sa na Emili len úprimne usmiala a kývla na znak, že jej rozumiem.
-„No dobre dosť bolo kecania musíme na hodinu.“ Rozhodne povedala Emili a ťahala ma za ruku.
-„Počkaj, počkaj aj ja chcem počuť o tebe a Macovi“ zastavila som ju.
-„Neskôr Rose,..“ vyplazila na mňa jazyk „..tiež si budeš musieť zvedavo počkať a obhrýzť všetky nechty tak ako včera ja.“ Zasmiala sa sama sebe.
Vošli sme do triedy a usadili sa na svoje miesta. Obe sme boli zabraté vo svojich myšlienkach takže sme sa už nerozprávali. Zazvonilo na hodinu a mňa to tak trochu prebralo.
Otvorila som si učebnicu matiky a úprimne sa tešila na novú látku od profesorky. Popravde matika mi vždy išla od ruky a prekvapujúco ma začal baviť aj výklad zastupujúcej profesorky.
Mala som zapichnutý nos v knihe a vstrebávala som všetky matematické vzorce ktoré som na dnešnú hodinu potrebovala a tak som si svoje okolie vôbec nevšímala.
Ani som si nevšimla moment kedy sa dvere otvorili a vošiel vyučujúci.
Z o snenia ma prebudilo len Emilino hlasné zalapanie po vzduchu a nečakaný šum v celej triede. Bola som mimo a tak som nechápala čo sa všetkým robí. Obzrela som sa na chrbát a videla ako niektoré baby treštia oči. Znechutene som sa otočila späť na svoju kamarátku. To čo som videla na jej tvári ma zarazilo. Mala na tvári šokovaný a bolestný výraz. Mierne pootvorené ústa a prižmúrené oči od rozrušenia. Bola biela a vôbec sa nehýbala. Vyľakala ma nechápala som jej reakciu.
Upierala oči pred seba ako by niekoho hypnotizovala, zvedavo som nasledovala jej pohľad.
A v tom momente som pochopila úplne všetko a zároveň vôbec nič. Došlo mi prečo sa tak tvári, došlo mi čo sa zmenilo. Kto sa zmenil.
Keď som ho uvidela zastavilo sa mi srdce. Chcelo sa mi umrieť. Všetko kolo mňa zmizlo. Celá trieda, celý svet. V tom mučivom momente neexistovalo nič iné len ja a jeho uprený pohľad na mňa. Bože tie oči som poznala úplne dokonale. Mala som ich vypálené v duši.
Toto nemohla byť pravda, toto musí byť len najhorší sen v mojom živote. Rose preber sa, toto sa ti len sníva. Presviedčala som samú seba.
-„Dobrý deň, trieda.“ Zaznel Dimitriho hrubý hlas a mne sa v tom momente zrútil celý svet.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
katuska8808
5. 12.decembra 2012 19:07
pokračovanie chcem
Napíš svoj komentár