Pozor vážení!
Povedzme si to prámo:
Buďme k sebe úprimní:
človek dokáže skoro všetko.
myslíme si, že dokážeme všetko,
Urobit dýru do sveta, ale aj do ozónu,
lebo vieme robiť diery do zeme aj do ozónu,
urobit si pekný dom i peknú hanbu,
stavať veľkomestá a strápňovať sa navzájom,
oduševnene kričat hurá i fuj,
do zrkadla sa usmievať a cez okno pľuť,
vyzírat jako pekný hrdyna,ale aj jako pekný idiot,
tváriť sa ako hrdinovia, hoci sme pekní idioti,
nýkedy dokáže byt aj sto rokov na svete, ale any tri minúty pod vodu,
snažíme sa žiť čo najdlhšie, hoci miesto staroby by sme sa radšej nechali utopiť,
ví dobre hrat na klavíri a na nervy,
vieme hrať na rôzne hudobné nástroje, a druhým ľuďom na nervy,
operúvat srcco a v tyle neprátela,
preoperovať pohlavie človeka, ale nie jeho myšlienky,
skákat o tyči a do reči,
skákať z mosta, či z prúseru do prúseru,
a tuším viacej myslet na dalšé generácie počítačov jako maturantov.
a viacej priľnúť k počítaču ako k inej ľudskej bytosti.
No človek by si až tak mnoho nemav namýšlat, lebo je len – človek!
Zamysli sa, človeče ... a skroť svoju pýchu!
Any pri najlepšéj vóli nedokáže preletet v petmetrovej výške z námesta Hraničárov na Kolárové námestý – any za ideálnych poveternostných podmínek.
Aj keby si sa roztrhal, zostane faktom, že bez dopravného prostriedku a techniky sa nikam nedostaneš, ani do vesmíru ani do odľahlých končín Zeme,
Nedokáže vonat ako lipa a len tak sa rozmnožúvat po vetre.
že bez deodorantov páchneš potom a feromónmi, ktoré hlásia potrebu rozmnožovania sa bez skúmaviek,
To dokáže božá príroda.
že nevieš snežiť, kvitnúť, neovládaš fotosyntézu.
A preto by si mav človek celkom skromne povedat:
Tak premýšľaj o sebe a buď aspoň raz kritický:
až tak mnoho toho nevím,
Viem hovno o svete, o živote či iných ľuďoch,
a preto sa tu na svete budem račej čuduvat, jako svet menit.
a preto by som mal občas aj držať hubu a pozerať sa, ... učiť sa.
Pri čuduváný totyž nelítajú trísky a nekapú ryby, rastú stromy a padá snah
Zistím tak, koho zasiahnú triesky z mojej píly, čo všetko ničím, ... zastavím sa.
–a šecko je na svojom míste a v porádku,
- a možno raz bude na svete aj dobre,
-jako tedy, ked je na jar naozaj jar, v lete leto, na jablony jabĺčko, na človekovi hlava a v človekovi srcco.
- počasie nebude šalieť, v hypermarketoch bude zdravé ovocie, a v ľuďoch zdravý rozum i srdce.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
pukynka_15
8. 2.febuára 2010 09:00
Luctvo?
Napíš svoj komentár