Flám nočnej oblohy

Trblietavá obloha si vyšla zapáliť predposlednú cigaretu...
Škrtla, pozrela sa na plameň zápalky a zapálila si...
Potiahla si viackrát a pľúca sa hneď prebrali k životu...
Že to bude také krásne a dobré nemyslela si...
Vonku bola práve tlaková níž...
Obloha mala s boľavou hlavou len kríž...

Nepomáhal ani ibalgin, ani medipyrin ani iné analgetikum...
Za celý deň už vypila päť káv a takmer povedala brum brum brum...
Cítila sa strašne našlapane...neviazane...netušila či už mesiac svieti...alebo ešte len otvára podnik...
Ako zbadala známe svetlá, rozbehla sa na panáka...možno bude aj vodka dáka....

Jedna, druhá – slovom dvanásta....a už sa jej svet začal mihať a mykať a začala solídne drístať...
Opitú ako delo som ju stretol na ulici...akože...pohľad pre bohov...nemala toľko chľastať...

Odniesol som ju na naspäť...prikryl som ju mrakmi....a pohladil na čele...
Na druhý deň mi prišla esemeska...ďakovala vrele...

 Báseň

7 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu