Na vlasoch mala kapucňu..skrývala sa pred svetom...
Kukala spoza stromu...istila sa stromu dotykom...
Vlasy dala do copíka...usmiala sa a napila sa...
Čakala,čo sa stane...keď sa zrazu nečakane roztočil svet pod jej nohami...
Nebála sa kopy piesku...kopla do nej...rozprášila kopec stáročný...
Odbalila vrúcne dary...tvárila sa prekvapene...č
o jej to tam majstri dali?
Večerom sa na hojdačkách ocitla...v sentimentálnej póze v prome...
Ďalej pohľad vábivý...ponúkal plnú misku sladkého šťastia...
šťastia, ktoré sa daruje...ktoré sa cukríkmi menuje...
ktoré sa jedine jemu venuje...
Ďalší pohľad hnedých očí...pohľad, ktorý nebude len pre bohov...
pohľad, ktorý už patrí...
...inému páru očí...
Unavená sedela v kúte...úsmev zdobil jej pery...
fotoaparát sklopený...kam ním asi mieri?
Vonku práve hrialo slnko..lúče tíško rozdávalo...
no keď zjavila sa ona...tak sa na ňu zameralo...
...všetko stíchlo...bolo počuť iba cvak...
to stromy fotili si jej zázrak...
V jednej ruke kýblik s vodou...v druhej metla...no nelieta...
...po vonku..lež po podlahe špinavej sa šmýka...a pritom híka...
Len červíky jej viseli z úst...nebol to teda žiaden chrúst...
...len larva motýľa...a keď ráno otvorila ústa...
...vyletel z nej motýľ spanilý...cez okno von na hríby...
Keď visela dole hlavou....vyzerala nechápavo...
Tuzemák sa minul rýchlo...všetko bolo rýchlo, rýchlo...hravo...
Pingpong hrala príliš tuho...vyhadzovač dopil pivo...
...a vyhodil ju za oblok...
....už mal toho práve dosť....
Zničený pohľad...ten smeroval na podlahu pingpongárne...
Bola na dne?..ba nie...
V tmavých farbách vyzerá sťa Johny Cash...odohrala tri akordy...
A bola lepšia...
...a potom len heš...rozohnala novinárov...choďte preč...
Nakoniec ešte spomeniem tmavú farbu, ktorá jej pristane...
...ktorá jej pasuje...
...ktorá jej proste sedí...
...nech sa každý hnevá koľko chce...
...ja skladám klobúk dole pred ňou teraz...a isto nie naposled....
Bc. elwinko
PS: Pre mňa je to vyznanie,pocta...hnevajte sa koľko chcete.
keď mi owad o tom písala, tak som veľmi rozmýšľal, prečo o nej píšeš? Čo to akože má byť...
Mne v tomto momente neprichádza na um ako napísať obdiv svoj v reči viazanej, preto sa odhodlám len k pochvale obyčajnej.
Jedná sa o ozaj skvelý blog. Ako som čítal toto dielo, tak som v mysli prechádzal albumom slečny owad. Skoro pri každom riadku som si spomenul na danú fotku. Nádherne spísané a na fotky vyslovene sa hodiace
Neostáva mi nič iné ako zložiť klobúk pred autorom tohto diela. Máš moju pochvalu.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.