Jar/Leto/Jeseň/Zima

Jar
V korunách stromov vtáčiky,
spievajú nám svoje pesničky.
Maľujú obrysy svojich tiel oblohe,
každý z nich vyzerá jedine výborne.

Aj ten škaredý vrabec,
sa cíti dobre a nesmúti vôbec.
Každý z tých letákov dočerpal sily,
vyletel nad oblak zistiť, kde žili.

Prítomné púčiky kvetov,
voňavý vzduch, silný vietor.
Obloha azúrovo mráčiková,
v rieke voda čerstvo vychladená.


Leto
Preteky bicyklov dole svahom,
lopta sa kotúľa spoza brány.
Deti sa unavia večerným behom,
Taký je kolobeh presne daný.

Slnko sa ukáže skoro ráno,
preruší spachtošom dlhý spánok.
Vyženie zvieratká vody sa napiť,
z dostatku nedá sa viacej už trápiť.

Sparné dni, silný pohľad lúčov,
vylihovanie v sieti, mrakov len zopár zhlukov.
Kŕdle vtákov na jazere, kŕdle ľudí v jazere,
opálené telá utápajú sa v ligotavej nádhere.


Jeseň
Vetrík si berie, čo chýbalo mu,
aj posledné listy stromu.
Farebné návaly pocitov prifarbí dážď odtieňom šedej,
v mláke sa zasa raz ocitol, ovlaženie doprial pokožke snedej.

Parky sa prechádzajú párikmi letných lások,
jedine samota dostáva predčasný náskok.
Zvieratá chystajú plné povaly zásob,
vtáky zas štartujú na posledný odchod.

Chladno sa do životov vnára,
kde tu ešte jasná správa.
Malými dáždnikmi hmýri sa ulica,
v suchej hlave však chaos viac nevzniká.


Zima
Tmavé ráno sa prebudilo,
do pece rýchlo zakúrilo.
Chladné prsty sa ukryli v rukaviciach,
sýpacie autá hrajú preteky na uliciach.

Snehuliaci vyšli si v nedeľu pred domy,
každý je iný, iné ma oči, aj nosom nás ohromí.
Studené bozky vyštípu chladné líca mrázom,
sneh padá, ulica biela je razom.

Stromčeky podložené darčekmi
obopínajú farebné reťaze, aj svetlá miestami.
Vysmiate tváre ľudí držiac sa partnera,
vytvoria ďalšieho spárovaného anjela.
Jedine strach samotný odporný, bezcenný,
núti nás objímať, darovať, kraľovať bez hanby.


Bc. elwinko

 Báseň

9 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu