Prerušeným životom vykračujem rýchlosťou slimáka...
Mám plné zuby zákazov a príkazov od majstra...
Tridsaťkrát to isté vygumované tvrdé ypsilon...
Odvšadiaľ počujem láskavo hrubý ston...

Zbúraná stena sa nedá postaviť...
Už nemiešaj maltu...nedávaj viacej vody...
Ten múrik sa musí predsa len prerobiť...
Tak vykladaj tehlu...a pozor na tie čerstvé schody...

O kom mám pochybnosti, ak nie o sebe??
Pre koho som naozaj zlý??
Kam sa má schovať, čo je Tebe???
Som pre Teba dobrý???

Zdravie už nemajú na sklade...
Prítomnosť zaseknutá vo výťahu...
Ukáž sa v plnej paráde...
Budúcnosť je vraj na ťahu...

Spílenou hranou sa škrabem ....
Na celé všetko zas dlabem...
V spomienkach stále sa hrabem...
A čo keď nič nenájdem?....

 Báseň
Komentuj
 fotka
pawlo  7. 8. 2008 23:21
Dobrá báseň



Ja som myslel že si tu už skončil
 fotka
biancadetolle  8. 8. 2008 15:22
To ťa ten blbec majster tak naštval?
 fotka
zabudnuta  9. 8. 2008 15:00
trochu ako keby si mal v tom zmätok v jednotlivých strofách ale zachytiť sa dá všetko do úplných maličkostí peknééé
Napíš svoj komentár