Sedíme...držíme sa pevne sedadiel...
Ono sa to s nami krúti....si to s nami robí takmer, čo sa mu chce...
Pri pohľade dolu hlavou si uvedomujem, aký som maličký...a slabý....
Stačil by jeden zlý pohyb....a môžu ma zbierať nasledujúce 3 dni po okolí...
Ruky aj nohy by boli kade tade po stromoch...hlava by sa našla po týždni...
Vnútornosti by boli na sedačke....na reťaziach...proste všadiaľ...
To by tí cajti len chodili a naberačkami by ma hádzali do jedného vreca...
Obhliadanie by nebolo potrebné...bola by ma ešte aj plná televízia...
Palcové titulky v novinách...Odrazu by ma každý poznal...

Isto by sa hľadala príčina...čo sa vlastne stalo...prečo sa to stalo..
Všetci by skúmali...aj chlapi v krčme...aj tí, čo tam boli...aj tí, čo tam neboli....
Odvíjali by sa rôzne teórie...rôzne názory...rôzne debaty...
Dokonca Lampa na Joj Plus by bola vyhradená len pre mňa...
A k čomu by sa došlo nakoniec? K akému záveru?
Povolená skrutka na celej sedačke spôsobila uvoľnenie sedadla...
...a následné rozmetanie tela v prevodoch a v reťaziach kolotoča...


Bc. elwinko

 Blog
Komentuj
 fotka
marisue  7. 2. 2009 12:42
Och neviem preco take myslienky.
 fotka
55lienka  26. 2. 2009 15:04
no ten prvy odstavec joj ake morbidne
ale neboj ja mam rada kolotoce ale takto nerozmyslam
Napíš svoj komentár