Pri svetle slnečných lúčov, upadám stále viac do snov... Nebaví ma cestovať mestom menom ŽIVOT, nemám už ani správny lístok... Pomaly dochádza mi trpezlivosť, keď plačúc nechcem žiadnu milosť... Tým ranným spojom viac nechcem ísť...netúžim radšej už nikam prísť... Nevydržím na poslednú zastávku, šofér vyhlasuje ďalšiu prestávku... Možnosť prestupu je neistá....možnosť vystúpiť je tŕnistá... Ak vystúpim..ukončím trápenie...ak ostanem..čaká ma súženie... Autobus blíži sa na zastávku...ktorá vyjasní zásadnú otázku... Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj