Len bez ženy, ...

Kto len na mňa pozrie sa,
hneď mu srdce zaplesá,
preto je to veľmi divná vec,
že som dosiaľ ešte mládenec,
ani vám to nepoviem,
koľko ma už chcelo žien,
ale ja som každej košom dal
a do uška zaspieval.

Len bez ženy,
môže byť človek blažený,
a preto ja sa nikdy ženiť nebudem,
nie veru nie,
žiadna z nich ma nedostane,
radšej sa nechám zahrabať pod čiernu zem.

Hej, mne na svete zle neni,
hej, pre to že nemám ženy.

Len bez ženy,
môže byť človek blažený,
a preto ja sa nikdy ženiť nebudem.

Mám jednoho známe ho,
spomínam si na neho,
že mal veľký smútok na tá ri,
keď sa ženil tam pri oltári,
už za krátku dobu však,
šťastím žiaril jeho zrak,
že vraj má sa veľmi báječne,
keď mu ušla konečne.

Len bez ženy,
môže byť človek blažený,
a preto ja sa nikdy ženiť nebudem,
nie veru nie,
žiadna z nich ma ne dostane,
radšej sa nechám zahrabať pod čiernu zem.

Hej, mne na svete zle neni,
hej, pre to že nemám ženy.

Len bez ženy,
môže byť človek blažený,
a preto ja sa nikdy ženiť nebudem.




Len bez ženy, môže byť človek blažený...
...žiadne zbytočné starosti...
...na nikoho nemyslím...len na seba....
...žiadne úsmevy na vrodenej hlúposti...
....žiadne zbytočné – mne sa nechce...
...mňa bolí hlava....
...mne je zle...
...ja mám migrénu...
...žiadne obetovanie....celková voľnosť...yeah!
Nie veru nie! Žiadna z nich ma nedostane! ! !



Trochu dlhý blog, ale ja sa potrebujem vypísať. Nepísal som už naozaj dlho, a keď som aj chcel, tak som mal stále niečo iné (iné = jedna alebo druhá alebo tretia alebo štvrtá skúška). Takže píšem teraz.

Prečo to video na začiatku? A prečo nie? Dozvedel som sa za posledný mesiac minimálne dve informácie, ktoré sa mi nie celkom páčili. To bol v podstate môj prvotný názor. S odstupom času si uvedomujem, že som možno prehnal svoju reakciu aj v prvom, a určite aj v druhom prípade. V skratke napíšem, že som bol príliš naivný a hlúpy. Čo ma mrzí. Čo už...

Chcem sa však zmeniť. Áno! Chcem. Nebudem taký, aký som bol. Nič mi to nedávalo. Nič dobré. Všetko len také naoko a potom sa človek zrazu zbadá, že je stále sám. A stále. A stále.

Možno ma zamrzelo, že mi jedna kamarátka nepovedala, že má priateľa. Možno ma zamrzelo to, že som pol roka čakal na zázrak, ktorý sa aj tak neodohral. (UPOZORNENIE: Predchádzajúce dve vety jedna s druhou nesúvisia.)Možno ma zamrzelo to, že mi to nepovedala, aby mi neublížila.

Málokedy som rád, myslím úprimne rád. Keď aj mám dôvod tešiť sa, neteším sa dlho. Proste ma to prejde. Vidím tie páriky všade navôkol, všetky tie pohľady, ach...

To sa v svete naozaj nenachádza trošku úprimnosti? A trošku akejsi empatie? Hm? ! ? ! ? ! Či to ľudia ani nevedia, čo empatia vlastne je!
Nasrať im do huby! ! ! !

To je tak, keď človeku podáte prst a on vezme celú ruku, resp. podáte ruku a človek chce len prst. Úbohé. Okolo mňa je niekoľko vzťahov, kamarátky a kamaráti. Rôznym spôsobom popárení. Jeden pár si sám pred sebou rôznymi spôsobmi akoby predrecitováva, že veď my vlastne spolu nič nemáme. My sme predsa slobodní a môžeme si robiť, čo chceme. Nasrať! Aj tak si za to môžete obaja! ! !

Nemám rád obmedzovanie, myslím obmedzovanie partnerky partnerom vo vzťahu. Nemôžeš toto, nemôžeš tamto. Nechoď tam, nepi, nejedz, nefajči, neusmievaj sa. HALOOOO! ! ! Sa zobuďte! ! !

Tiež nemám rád, keď partnerka obmedzuje partnera. Skôr by sa dalo povedať, že partner sa nechá. A pokračuje to až dovtedy, kým sa nerozídu. Aká idyla. Všetko je krásne, všetko sa zelená.

Jednoducho nemám rád veľa vecí, ale aj podľa seba viem, že zásady, ktoré som mal, som pri dlhom pohľade do JEJ očí, okamžite porušil. Čo z toho vyplýva? ? ?

Tento blog píšem približne od piatej, pol šiestej. A ako pozerám na hodiny, je pol deviatej. Keby som ho zverejnil hneď, bolo by v ňom viac vulgarizmov, ako čiarok. Čiže som aj ja musel vychladnúť, pustiť do playlistu Gabriel & Dresden, sedím a vychutnávam. Mimochodom už je desať preč.

Vychutnávam si dnešné Céčko zo skúšky, ktorá mi prišla ťažšia ako minuloročné bakalárske štátnice.
Polhodinu ma tam držala a skúšala. No čo už. Ešte si tak nejako podobne vychutnám zajtrajšie doobedie. A po obede sa môžem učiť na poslednú skúšku v letnom semestri.

A čo na záver?
Cítim, že som vypísaný, unavený a zničený.







Bc. elwinko

 Denník

12 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu