Hlávku malo sklonenú
Oči pre plač stvorené
Tvár slzami zmáčanú
Podal som jej ruku
Usmial som sa, ona smrkla si
Objal som ju, ona mňa
Neplakala viacej teda toho dňa
Stretli sme sa veľakrát
No vždy to bolo krásne a nečakané
Jedine tie pohľady ostali ako prilepené
Nemusela sa viac báť
Mal som pocit, že až lietam
Jej tmavé vlásky jemne splietam
Vôkol prstov, počúvam jej ponosy
Potrebovala si starosti svoje odložiť
Všetko mi raz prezradila
Dôveru si získala, nemala tajnosti
Jedine ona vedela znášať moje slabosti
Sama sebe všetko odpustila
Lietali sme spolu v oblakoch
I keď nie vždy sme dopadli na nohy
Ešte mnohokrát na ňu myslím
Predstavujem si jej vôňu
Nedával som jej toľko dobroty
Ktorú mi ona dávala
Preto jedného rána
Ako vrana odletela preč...
Bc.elwinko
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
2
No aj ja si myslím možno si sa mal viac snažiť ale to je ti teraz už prt platné netrap sa už prosím
Napíš svoj komentár
prečo si si ju nezavrel do klietky?