Nevládzem sa brániť viac...svetlom ma zahaľuje jas...
Tá postava tmavá bledá nejasná...poskakuje ako šialená...
Skúšal som strieľať na ňu....ona skrývala sa do porcelánu...
Črepiny nepriniesli šťastie...krv z hlavy prudko tečie...
Predmet tupý nejasný...vyrýva ryhu bez lásky...
Krv steká tíško po tvári...nevládzem stáť už na kraji...
Bláznovstvo dohnalo ma ku skoku...otvoreným oknom na boku...
Let krásny je...postava cezo mňa zrýchľuje...kožu mi sťahuje...bez duše padám vo dvoje...
Plačom ranným rozorvané telo nespojíš...o dvoch nešťastníkov predsa nestojíš...
Nepatrí ruka viacej ku nohe...duša stratila sa cestou k oblohe...
Noha sa kdesi váľa v prachu sama...nepríjemná správa takto z rána...
Vo vreci časti tela bez krvi...poď pozrieť či aj hlava patrí Maťovi...
Báseň
Komentuj
6 komentov k blogu
5
žišmarja... a pri mne sa to desí, že som emo? nehraj to na samovražedné sklony dobre ja viem, že je to len póza, ako by si to mohol spraviť, keď si ma ešte nestretol???
Napíš svoj komentár
super...strašne sa mi to páči..takáto téma...