Na druhý deň prišiel Tobiáš do práce skôr ako inokedy. Sedel v kancelárii a čakal. Čakal na Niku. Keď otvorila dvere, usmial sa, vstal, postavil sa do dverí a pozdravil ju. Venovala mu nádherný úsmev.
Deň sa krásne začal a to bolo len ráno. Tobiáš pracoval na spise pre Juraja. Bol síce piatok, ale bol to veľký deň. Mali sa začať prvotné investície do GaS Tracking. A to bolo dôležité nielen pre Juraja a Tobiáša, ale aj pre celú spoločnosť.
Ešte pred obedom sa zastavil u Juraja.Sadaj, ideme na to, vyzval Tobiáša, aby si sadol. Zabralo im to celé dosť času. Pozreli na hodinky a boli dve poobede. Juraj sa začal baliť.Aby si nezabudol na večernú party, pripomenul Tobiášovi. O ôsmej som u Teba, ako na koni, povedal Tobiáš a odišiel k sebe.
Napadlo ho, že sa s Nikou musí dohodnúť na tej káve. Prišiel za ňou. Sedela a vypisovala práve akési papiere. Ahoj, tak čo s tou kávou? Pôjdeme hneď po práci? Ahooj, kľudne, bolo by to fajn, usmiala sa Nika na Tobiáša.Tak okolo štvrtej sa pri Tebe ešte zastavím. Už teraz sa teším, hádam stihnem všetko, čo mám stihnúť, povedala Nika s vážnou tvárou a znovu sa pustila do vypisovania.
Tobiáš uvažoval u seba v kancelárii, kde ju vlastne na tú kávu pozve. Napadlo ho niekoľko možností a celkom sa mu páčilo v LEJLE. LEJLA bola malá kaviarnička, veľmi slušne zariadená a varili v nej veľké množstvo káv a kávových nápojov. Presne tam ju vezmem, rozhodol sa.
Pred štvrtou sa zastavil pri Nikinom stolíku, potreboval vyriešiť aj to, kde nechajú autá. Mohol by som Ťa vziať na kávu a Tvoje auto si necháš tu, povieme vrátnikovi, navrhol jej. To je skvelé, tiež som uvažovala o tom, kde ho nechám, priznala sa Nika. Zbalila si veci, vypla počítač a vykročili obaja v ústrety blížiacemu sa večeru. Bola trochu nesvoja, nevedela, čo sa stane, no tajne dúfala, že to bude skvelé.
V aute konverzoval Tobiáš. Pýtal sa jej odkiaľ vlastne pochádza, čo vyštudovala a ako sa do firmy dostala. Som prišla na konkurz s ďalšími tridsiatimi, no Juraj si vybral mňa. Asi som mu padla do oka alebo čo, povedala položartom.
Kaviareň bola maličká, sadli si na malý gaučík, nebolo v nej veľa ľudí, len pár ich sedelo pri bare. Vyzeralo to akoby tam boli sami. Na stole horela voňavá sviečka, všade navôkol čarovné prítmie.
Po chvíľke si vybrali. Tobiáš svoje obľúbené kapučíno a Nika ľadové prebudenie. Tak sa ten kávový nápoj volal. Tak Ty si sa chcela so mnou spoznať? Skamarátiť? Áno, chcela, všetci vo firme mi prídu dosť starí a ja sa tam vážne nemám s kým rozprávať, zasmiať. No a s Otom sa baviť nebudem. Ohováral ma, že som po drogovom liečení a to som stále opodiaľ. To mu len tak nezabudnem. Tak to teda naozaj prehnal. Ja sa s ním musím rozprávať, ale len o pracovných veciach. Medzitým, ako sa rozprávali im čašníčka priniesla kávu. Tobiáš sa napil, kapúčo bolo horúce, ale výborné.
Opýtam sa Ťa, mesto je veľké, kde Ty vlastne bývaš? Bývam na Stavbárskej. Áno? Tak ja bývam na Strojárskej. To je o tri ulice ďalej, však? , spýtala sa Nika. Tak ešte aj bývame celkom blízko. To som ani nevedel. Veľmi si ľudí v práci nevšímam. Celé mi to príde ako jeden škaredý stereotyp, keby bolo kam, hneď by som šiel. Odišiel by si? , spýtala sa ho prekvapene. Áno, lenže, kde nájdem podobnú prácu, s podobným ohodnotením a s toľkými právomocami? Nikde, povedala Nika za Tobiáša. Presne, preto ostávam. Nika sa tiež schuti napila, keďže jej nápoj bol ľadový. Potrebovala som sa prebrať, celý deň som akási nesvoja. Je piatok, každý čakal na štvrtú hodinu, ja taktiež. A ešte večer k Jurajovi. Keby som nemusel, tak tam nejdem, ale radšej sa tam ukážem, nech nie je oheň na streche. Juraj robí párty? Áno, takú malú, má tam byť pár jeho známych a pár ľudí z práce. Som zvedavý, kto sa opije ako prvý, naposledy to bol Oto. Obaja sa zasmiali. To aby som rýchlo dopil túto kávu, letel domov a hneď za Jurajom. Viem si piatok predstaviť aj inak. Úplne inak. Ako inak? , spýtala sa Nika s úsmevom na tvári. Napríklad taká prechádzka po pešej zóne by mi isto padla vhod oveľa viac. Možno by sa ku mne niekto pridal. A možno by som len tak blúdil sám. Ja mám rada prechádzky. Ak by si chcel, niekedy by sme mohli, by sme sa mohli prejsť, popri rieke. Sama sa tadiaľ prechádzam veľmi často. A na oplátku Ťa ja prevediem pešou zónou a námestím. Platí, usmiala sa Nika a hneď sa aj napila.
Tobiáš vypil posledný dúšok, Nika tiež. Minerálka ku káve ich tiež osviežila. Keď sa tak ponáhľaš, mohli by sme ísť, už je takmer sedem, navrhla Nika. Dobre teda, môžeme ísť, odpovedal Tobiáš. Vstal a išiel k baru zaplatiť. Zatiaľ sa Nika obliekla a počkala Tobiáša pri dverách. Odviezol ju priamo k jej autu. Ešte kým sedela v jeho aute, poďakoval sa jej za príjemnú spoločnosť. Môžeme si to niekedy zopakovať? , spýtal sa jej trochu váhovo. Myslím, že áno, určite áno, ja Ti tiež ďakujem a teším sa nabudúce, dopovedala Nika a vystúpila. Tobiáš jej zatrúbil a odišiel k sebe domov.
Bolo pred štvrť na osem, keď dorazil k sebe. Rýchla sprcha, čistá košela a nohavice a môže sa ísť.
Dnes vôbec nepršalo, uvažoval cestou k Jurajovi. Zastavil pred jeho veľkou vilou. Zazvonil na zvonček. Len započul: Poď hore, je otvorené, to kričal Juraj. Tobiáš otvoril bráničku a vybral sa k zabávajúcim. Všetkých postupne letmo zdravil až prišiel k Jurajovi. Ten ho privítal, ponúkol mu drink a povedal mu: Poď za mnou.
Vybrali sa ku garážam, prešli po chodníku vydláždenom pravým mramorom až na anglický trávnik. Pokračovali k altánku. Posadili sa na stoličky. Juraj sa pozrel na Tobiáša, odpil si z drinku a začal hovoriť: Vieš, mám pre Teba jednu správu, nebudem...
(koniec piatej časti)
Vymyslený príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
1
eka88
29. 6.júna 2009 12:13
Pekne sa to vyvýja.
3
Tak toto je už úplná katastrofa DDD Ako nehnevaj sa na mňa, ale je to stále len horšie a horšie. Od ortografickej stránky, cez syntax až po lexiku je to ako z nejakej brakovej červenej knižnice, po ktorej siahajú len uslintané žienky domáce, neschopné pohnúť vlastným nudným životom... Umenie písať dialóg je v texte veľmi vzácne. Ale tak - skúsil si si to povedať nahlas? Ten dialóg Tobiáša a Niky? Šak to je na smiech DD absolútne nereálne... Kto takto rozpráva? Že "na oplátku" DDD Koniec DD Strašná sranda... Ako som čakala naozaj niečo lepšie, ale ono to ide dolu vodou. Aspoň si oprav tie veľké "T" lebo to fakt vybíja oči. A cítiť sa "veľkým dlžníkom" za pár kafe, tak to asi len zo srandy, že? Mohol povedať hocičo - bolo to milé, potešilo ma to, si zlatá atď... Nechce sa mi tu rozpitvávať všetko dopodrobna, ale toto je fakt zlý text. Ale aby som len nepindala, tak ti aspoň pochválim gramatiku. V dnešnej dobe rarita prečítať si amatérsky text, kde nie sú odchýlky od gramatickej normy. Už len v komente od eky88 je vidieť, že mladí nemajú ani šajn, že sa nepíše vyvýja, ale vyvíja...
4
ja na tvojom mieste by som ju tam zobral so sebou... na tu party.. aby ju vecer mohol odkopnut domov a rano ist po nu a spolu ist do roboty
ale ty si spisovatel ..
ale ty si spisovatel ..
Napíš svoj komentár