Ráno sa prebudil na budík. Nezvonil však prvýkrát, ale piaty. To ho už päťkrát posunul. Neznášal ranné vstávanie. Bolo to pre neho utrpenie. Chodieval spávať dosť neskoro, takže sa mu ani nečudujem. Apropo, jeho meno je Tobiáš. Pekné meno pre hlavnú postavu, nie?

Tobiáš pracoval vo firme zaoberajúcej sa financiami. Médiá tieto spoločnosti s obľubou označovali finančné skupiny. Samé financie, výnosy, odvody a iné lesné plody . Kupovali a predávali spoločnosti. A na tom zarábali.

Keď do firmy nastúpil, ešte ho to bavilo. Ale ako roky plynuli, mal toho plné zuby. Najradšej bol všade inde, len nie v práci. Ani sa mu nečudujem, vekový priemer vo firme sa blížil k päťdesiatke. On čerstvý tridsiatnik. Téma toho dnešného dňa bola Mojsejovci a ich majetok. Tí ľudia sa dokázali o nich rozprávať celý deň a jemu to náramne vadilo.

Najmladšia kolegyňa mala štyridsať rokov, stodvadsaťpäť kilogramov a blažený úsmev na tvári vždy, keď Tobiáša zbadala. Volala sa Júlia. Vedela všetko v práci vybaviť, vedela, kde ktorá zložka je, kto kedy do práce prišiel a kto je po včerajšej párty rozbitý. Jedným slovom správna klebetnica. Lenže Tobiáš jej hnedým očiam nie a nie podľahnúť, čo ju nesmierne trápilo. Ale každá chvíľka s ním jej dokázala vyčarovať široký úsmev na tvári.

Nech príde Tobiáš okamžite ku mne! kričal riaditeľ firmy cez celú chodbu. Riaditeľ Juraj bol strašný nervák. Stačilo málo a už sa nahneval, kričal, niekedy ba priam pľuval okolo seba. Pred polrokom ho nechala žena, čo sa podpísalo na jeho vzťahu k zamestnancom ženského pohlavia. Slovom neurotik, podráždený hneď zrána.

Tobiáš dobehol pred dvere Jurajovej kancelárie, zaklopal a čakal. Riaditeľ mu dovolil vojsť.

Sadni na stoličku a vysvetľuj! Ako to, že sme kúpili GaS Tracking? ? ? Načo nám bude tá žobrácka firma? Ty si to podpísal? Vysvetli mi načo? ! Tobiáš sa zháčil, nadýchol a začal potichu vysvetľovať. V porovnaní s Jurajovým kričaním by sa zdalo, že šepká.

Tá firma, o ktorej hovoríte, je pre nás zlatá baňa. Nie však teraz. Vyžaduje si finančnú injekciu, presmerovanie výroby, zrušenie nevýhodných zmlúv a následný rýchly predaj. Ak nás teraz stála dosť, tak o 3 mesiace na nej zarobíme dvakrát dosť. Juraj onemel, odkašľal si. Napil sa minerálky a pokračoval v rozprávaní. Dobre, ale Ty budeš niesť zodpovednosť, ak to nevyjde, pohrozil mu zdvihnutým prstom.
Šéfe, nebojte sa, vyjde to. Ja mám na to nos, pokračoval Tobiáš. Celú tú agendu si beriem na seba. A sám Vám o 3 mesiace doručím podrobnú správu. Veď predsa ako vždy. Usmial sa na Juraja a žmurkol.
Môžeš ísť a s chuťou do práce! , odvetil Juraj a potľapkal Tobiáša po pleci. Keď sa Tobiáš vzdialil z jeho kancelárie, prikázal sekretárke Anke, aby mu uvarila kávu.

Tobiáš vedel, že pred ním stojí ťažká úloha. Nesmie sklamať Juraja, znamenalo by to jeho koniec, profesionálny koniec. Vedel, že Juraj sa pozná s každou väčšou firmou podobného zamerania v okolí.

Po príchode do svojej kancelárie na stole objavil hrnček kávy s lístkom, na ktorom bol text: Pre krásny deň...Netušil, kto mu ju uvaril a doniesol, vedel však, že to nebolo prvýkrát. Keď sa pýtal kolegov, nevedeli mu povedať, kto mu šálku kávy doniesol do kancelárie. Štvalo ho to, lebo sa chcel už konečne poďakovať. A tá káva bola presne taká, aká mala byť. Lahodná, jemne horkastá, primerane osladená a s trochou mlieka. Takú kávu zbožňoval.

Deň sa pomaly ale isto blížil k obedu, čo znamenalo, že zamestnanci sa pripravovali na odchod do jedálne. Každý jeden z nich mal svoj vlastný rituál. Niektorí išli na WC, ďalší si rekapitulovali, čo všetko im ešte treba stihnúť v daný deň, ďalší preberali aktuálnu politickú tému, iní sa bavili na novom vtipe. Tobiáš sa pridal k diskutujúcim o novom predsedovi Najvyššieho súdu Harabinovi. Diskusia sa dobre rozohnila, no bolo už pred dvanástou a nikto z nich nechcel prísť ani o minútu z obedňajšej prestávky.

Po návrate z prestávky, prišla na rad ďalšia šálka kávy. Tu sa ukázalo, kto má rád kávu z automatu, kto zalievanú, kto kapučíno. Pomer bol dosť rovnaký. Tobiáš si ale tentokrát varil kávu sám.

Sekretárka Anka si neodpustila horalku. Tešila sa na ňu celý deň. Drží diétu, takže tá horalka je pre ňu jedinou možnosťou vychutnať si sladké. Boli časy, keď ládovala jeden koláčik za druhým, ale keď musela zmeniť kompletne šatník, uvedomila si, že takto to ďalej nejde. Prestala sa prežierať, jedla samé cestoviny, ryžu a zeleninu. Koľkokrát sa jej smiali kolegovia, keď oni si na obed dávali knedlík s pečeným mäsom a kapustou, knedlíky samozrejme pekne omastené výpekom, a ona si dávala cestoviny so zeleninou a dressingom. Jej ich posmešky ale nevadili, zvykla si. A cítila sa oveľa lepšie. A to bolo pre ňu hlavné a podstatné.

Juraj dnes odišiel z práce skôr, išiel sa chystať na pracovnú večeru s majiteľom firmy, o ktorú javil eminentný záujem. Ešte porozdeľoval úlohy, Anke nadelil komu má zavolať a čo im povedať, Tobiášovi nezabudol pripomenúť piatkovú párty, na ktorú ho pozval. Jasné, budem tam. Povedal Tobiáš a uvedomil si, že tá párty nie je len párty, ale je pre neho dôležitá. Ak by to starého pána vo vedení firmy prestalo baviť, tak by jeho nástupcom mohol byť práve Tobiáš. A Tobiáš o tom vedel.

Blížila sa šestnásta hodina, čas na odchod domov. Postupne sa všetci vytratili z firmy. Ešte mobil, diár, kľúče od auta, kľúče od bytu a môžem ísť, opakoval si Tobiáš zoznam vecí, bez ktorých bol stratený a vykročil von zo svojej kancelárie. Po takomto náročnom dni mal toho naozaj akurát dosť.

(koniec prvej časti)

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
midnightlady  23. 6. 2009 15:31
zaujímavé, teším sa na pokračovanie...
 fotka
michalda  23. 6. 2009 16:36
súhlasím, tá forma je taká netypická, uvidíme ako to bude pokračovať
 fotka
angel_love  23. 6. 2009 16:49
ja tak isto, je to fajn
 fotka
aroga  23. 6. 2009 16:50
aj ja chcem pokračovanie!
 fotka
vegetable  23. 6. 2009 23:35
takze ja uz budem len netrpezlivo cakat ako sa to rozvinie
 fotka
idea  24. 6. 2009 01:02
naa nieco take nezvyknuta, ale paci sa mi to
 fotka
flleur  24. 6. 2009 09:40
aj ja som zvedavá ako to bude pokračovať dalej a očom to celé bude
 fotka
shelia  26. 6. 2009 21:45
esteze si to pokracovanie mozem precitat hned teraz
 fotka
eka88  29. 6. 2009 11:16
začína to dobre..
10 
 fotka
nixinella  30. 6. 2009 21:29
Takže - povedal si mi, aby som kritizovala, tak idem na to Po prvé - by som vynechala smajlíky v texte. Smajle nemajú v textoch, ktoré sú určené širšiemu publiku čo hľadať, používajú sa len v komunikácii, ktorá pripomína živý rozhovor. Ak je čitateľ dostatočne inteligentný, pochopí text aj bez týchto emotikonov. Po druhé - KEĎ ČLOVEK CHCE SCHUDNÚŤ, NEMAL BY JESŤ CESTOVINY!!! Vidno, že si v živote žiadnu diétu nedržal, ale z cestovín sa priberá. A riadne. Inak to začína celkom v pohode, ja osobne som zvyknutá na precítenejšie texty, ktoré čitateľovi ponúknu aj vône a farby, skrátka niečo, čo nebude len bohapustým opisom deja, ale aj myšlienkovým koktejlom, nerada sa šmýkam po povrchu, ak môžem zájsť aj do vnútra DDD lol Nechcem len brýzgať, tak aspoň napíšem, že idem na ďalšiu časť. Som celkom zvedavá. Cmaq
11 
 fotka
55lienka  6. 7. 2009 11:40
Ja milujem presso s mliekom

ide na dalsiu cast, vyzera to zaujimavo.
12 
 fotka
littleeva  19. 7. 2009 12:30
chcela som vytknut tie smajle v texte ale uz ma predbehli inak uz fakt nemam nic, bolo to zaujimave, pekne napisane, neboli tam zbytocne obkecavacky. opat len dodam co vadi mne, aj ked to nic nezavazi, lebo je to len uplne subjektivny nazor, ale predsa si ho poviem - nemam rada konkretne mena zijucich osob pouzitych do textu, ako napriklad Mojsejovci. Uplne vy som vynechala ich meno, pre mna znizilii o dost kvalitu, a napisala bud vseobecne ze sa bavili o majetku bohatych podnikatelov alebo ako to tam bolo, alebo pouzila fiktivne meno.
13 
 fotka
ewellyne  25. 7. 2009 09:13
tak som sa konečne dostala k prečítaniu tohto tvojho príbehu na pokračovanie ...som zvedavá na pokračovanie i keď ako vieš, vymyslené príbehy nečítam .. iba jedna pripomienka, ale už to tu bolo spomenuté - tiež by som nedávala do takého príbehu konkrétne mená žijúcich..
Napíš svoj komentár