O tom, aký som nasratý, o domove, o blogoch, o masle, o krave.....celkom vážne.....

Som nahnevaný. Krv mi vrie. Varí sa všetko vo mne momentálne je.

Prišiel som domov. Okej. Týždeň na intráku stačil. Najedol som sa a mama ma zavolala, či jej nepozriem jeden dokument. Dokument právneho charakteru.

Nie som právnik, takže sa do tých právnických drístov nevyznám. Mne to ale pripadalo, akoby si ten dotyčný z nás robil dobrý deň. To ma naštvalo.

Potom ma nasral brat. Neznášam mliaskanie a jedenie mimo kuchyne. Ešte som bol nakoniec vinný ja. A že ja som taký alebo onaký. Nech niekam zalezie, frajer jeden.

Okrem toho ešte druhý brat mi vzal žiletku a veselo ju používal. Ani pol slova mi nepovedal.

Ja fakt netuším, načo som prišiel domov.

Dosť, čo mám povinnosti, dosť čo som dnes nalial do seba tri kávy, ešte musím sa zbytočne rozčuľovať.

Čítal som nejaké blogy. Som znechutený. To sa už ozaj nedá čítať. Nie ešte komentovať. Doslova ma vytáčajú komentáre niektorých. O úbohých opisoch nových videí v masle ani nehovorím. Mám pocit, že tam majú pekný bordel, ktorý sa len tak novým dizajnom nezakamufluje. Môj názor. A skúste mi ho vyvrátiť.

To ešte nespomínam, aký som mal doobeda telefonát. Nejdem sa rozpisovať, lebo by som bol na smiech.

Môžem však slobodne vyhlásiť, ako mňa tento život nebaví. A nebude baviť.

Kauza krava. Môžem tak nazvať včerajšiu fotku, ktorú som zavesil na facebook. Je to fotka, na ktorej sa z kravy postupne stáva žena. Môj komentár k danej fotke, bol v zmysle, že s tým posolstvom obrázka úplne súhlasím. Áno, človek sa najprv zasmeje, ale keď sa zamyslíte, tak je to v podstate pravda. A znova píšem, že s tým súhlasím. Aj napriek jasným výhradám.

Rozmýšľam, čo ma dnes ešte čaká a neminie. Aha. Ešte jedna vec. Alebo radšej nie. Nepotrebujem nikoho súcit a ľútosť.


Bc. elwinko

 Úvaha

6 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu