Mokrými rukami prechádzam spoteným čelom....
Prehriaty vzduch prúdi celým telom....
Vlhké vlasy vyčešem dozadu, tak ako Grigorov....
Nasadím slnečné okuliare a zapálim cigaretu bez okolkov...
Káva už dávno stratila svoju teplotu...sadám si na stoličku....a sŕkam ten čierny nápoj...
Deň sa nachýlil k svojmu koncu...a ja stále dookola púšťam si jednu pesničku...znova raz cítim pokoj....
Máš skvelý život...nikto Ťa nekontroluje...nikto Ti nič nediktuje...všetko ide ako po masle...
Vyložené nohy....hudba na plné pecky...len tak sedím...nevnímam nič....v mojom veľkom kresle....
Telefón zvoní...ozýva sa známy ženský hlas...aby som prišiel zas....
Nečakám ani chvíľu..zamkýnam a štartujem...pomaly pneumatiky testujem...
V podniku plno ako obvykle..pár spitých ľudí, čo sa tvária ako kamoši...znova ich pohľady nemilé...
Predrať sa k nej je vždy problém...ale ja si ju predsa nájdem....
Sedíme a pijeme nealko drinky...všetci okolo nás vidia ako sa nám na seba zbiehajú slinky...
Keď už nezvládam sám seba...tak pozývam Ju na večerný výlet nocou...s mojou pomocou...
Nevraví nie....vraví, pomaly pôjdeme....a ja znovu štartujem....
Tá zadná neosvetlená ulička....tá ma láka už od malička...tam zahnem a zájdem kúsok ďalej...ešte trošička...
Keď dialóg našich tvárí dosiahol krajné medze...keď ruky sa nám hrali vo víre farby čiernej a šedej...
Vtedy...preberiem sa....
Vo vani plnej krvavej vody....vtedy uvedomím si, že môj život nie je tak celkom bez chyby...
Krv steká zo žíl pomaly...alebo rýchlo...pohľad do vody skresľuje...
Unáša ma pocit tepla a bezpečia...unáša ma pocit, že už žiadne slová nestačia...
Mám sa konečne fajn...konečne príde vysnívaný raj...
Mám krásu na duši a úsmev na tvári...dnes zomrieť sa mi v kľude podarí...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.