Okenná rímsa...
...na nej sedávala dlho do noci...
...vábila pohľadom....spievala piesne o láske...

A keď šiel okolo...
...vlastne nešiel...chodil tadiaľ pravidelne každú noc...
...sedela na rímse nahá...jej oči a bradavky svietili do noci...
...pri každom letmom, no i priamom spojení pohľadov nedýchal...

Tak ubiehali roky...ba aj dni...
...až do večera, ktorý poskytol mu zážitok nevšedný...

Zasa šiel okolo...no dnes....rozhodnutý...
...vyjsť za ňou na rímsu...pomaly dole zniesť si ju...

Ako tak kráčal schodmi...započul kričať...že už nech stojí....
...nech už nejde ďalej...nech vráti sa naspäť...

No on len kráčal ďalej...no nevedel, že v ústrety konca blíži sa...

Prišiel nad jamu levovú...zatočil sa a začal padať dolu...do jamy levovej...

Úbožiakmi preplnenej....prečo len veril na lásku?

Výrok dňa: Tak strašne presviedčam druhých o existencii lásky, no sám na lásku neverím...

Bc. elwinko

 Báseň
Komentuj
 fotka
brekekee  4. 2. 2009 23:36
..máš u mňa hviezdy, bc.elwinko, nejdú mi preklikať,.. nepresviedčaj ma
 fotka
chiflada  4. 2. 2009 23:48
Beznádej...je to skutočne tak? Alebo si tak hlboko v jame, že len nevidíš hviezdy? no oni tam kdesi hore napriek tomu sú (neviem či pochopíš čo tým chcem povedať).

(Inak, jedna z najlepších vecí čo som tu čítala)
 fotka
postelny_svab  5. 2. 2009 11:34
Geniálne napísané Neviem prečo ma to vždy udivuje keď vidím u ľudí taký talent
 fotka
ewellyne  10. 2. 2009 11:59
...ale ona naozaj existuje !
Napíš svoj komentár