Prsty namočené v modrej vode...ruky ubolené v koži hrubej...
Načmárané slová perom s tenkým hrotom...predposledné zápasenie so životom...
More ukryté do vedra...spomienok plný komín...
V rannom jase sa topím...a Ty nezodpovedná...

Tanier preplnený potravou...vychladnutý kofeínový nápoj...
Zadymený pohľad pred tvárou...a stále ten istý silný náboj...
Pŕhľavou ma trestáš...dotyky si šetríš inam...už nikdy nechceš prestať...a na tvári vrásku hľadám...

Pokladnica plná strieborných čiaš...na poli práve skosený klas...
Od zajtra predĺžený nekonečný čas...
Silónovou niťou držiaci pás...

Púťovo pútavé prechádzky prírodou...zmyselné narážky pred sebou...
Pomalé náhlenie...bláznivé bláznenie...
Krútenie očami v protismere...kratučké stopnutie v predzábere...
Jediné naivné vysvetlenie...
Osud už súci na preliečenie...

Chrumkavá tvár posiela správy...perleťou potreté pery ligotom zdravia...
Prerušený tok už neopravím...prečesané vlasy prehodené sprava...

Krvavé oči naplnené tmou...sám ostávam pred Tebou...
Zasa vyhrávam prehrou zdĺhavou...ruky vlhčím slzou z oka zgúľanou...

 Báseň
Komentuj
 fotka
miuska26  6. 8. 2008 21:52
mám rada, keď píšeš takéto básne..čo akoby nemali hlavu a pätu..ale pri tom je v nich veľa vecí, o ktorých sa dá premýšľať..

strašne sa mi páči ako si napísal: "Od zajtra predĺžený nekonečný čas..."...skvelé Maťo
 fotka
zabudnuta  9. 8. 2008 15:03
klobúk dolu... také silné myšlienky v jednej básni nedokáže hocijaký umelec krásne
Napíš svoj komentár