Niekto by si to rád čítal znova a znova však? Také pekné slová....Mne to vždy rozhodí celý nervový systém, trasiem sa a bolí ma to. Veľmi ma to bolí ty blázon. Som tvoja útecha v ťažkých chvíľach? Pretože som sa bála tak silného citu,ktorý sme mali.
Už je to dávno ale ty mi to s rozkošou pripomínaš. S rozkošou zabijaka čo drieme v tebe a chce sa mi ešte stále pomstiť. Spraviť zo mňa chuderku, ktorá je na tebe závislá. Necháš ma byť s tebou, dáš mi lásku na jeden večer a potom sa vyparíš. A tak to robíš vždy. Je to ako keby som mala nálepku na čele( MILUJEM ŤA, CHCEM ŤA , NEODCHÁDZAJ)..môžeš si vybrať, ktorú...podľa mňa sa tam zmestili pod seba aj všetky tri....
Ty to vieš....a tváriš sa, že ma to predsa nemôže bolieť. Veď aj ja som chcela aby si bol so mnou kamarát, keď som to odpískala. A teraz to odo mňa nemôžeš žiadať ty? Prečo nie?
Pretože ja nie som tak silná ako ty. Neviem sa tak vyžívať v cudzom nešťastí ako ty. Vždy si potreboval aby ti pochlebovali a neodvrávali. Ale ja som smela. Len preto, že ťa to bavilo. Len preto, že som sa nebála si si ma nechal. Tak ti pekne ďakujem!
Ale po tebe zo mňa nezostalo ani z polovice také šialenstvo akým som bola. Ukecaná, nebojácna, priebojná, drzá...šialene drzá....na hranici normálnosti. Keby ti to povedal niekto iný uražíš sa ale mňa tvoja nadutosť nezaujímala a tak si ma nechal pozrieť sa pod obrannú vrstvu. A našla som lásku...toľko lásky koľko ešte nestihli vyrobiť v hriešnou tanci, v odkaze vo fľaši či v zápisníku jednej lásky....strašné.....
naše spoločné piesne....spoločné hviezdy...spoločné miesta, zážitky , priatelia, darčeky, sny, ilúzie, myšlienky...keď sme si dokončovali vety....keď sme boli ticho a preciťovali ako hlboko nás to zasiahlo. Naša žiarlivosť by mohla zabíjať. Naše bozky roztápať ľady. Erotické iskry by mohli použiť na každoročný ohňostroj všetky veľkomestá a zostalo by im trocha aj na rok....
A teraz? Čo bude teraz? Teraz si bude stále hovoriť, že možno sa raz prestaneme brániť, že si ublížime. Že si raz zas budeme veriť viac ako pár dní? Že ma schováš vo svojom náručí a ja sa nebudem chcieť odtrhnúť ako to robím teraz pretože by som tam najradšej zostala natrvalo.....vieš je to ako odvykacia kúra...nikdy z toho nebudeme celkom vonku....celé roky sme sa snažili a potom nás to zase odkopalo k sebe...zmenili sme sa...strašne moc...ale jeden pre druhého....pretože sme si mysleli, že ak sa zmeníme tak to pôjde...ale ono to nejde....stále to nejde....a faktom je, že to nikdy nepôjde....že sa mi chce vyskočiť z okna keď píšem to slovo nikdy...pretože stále dúfam....ale vieš čo? Dúfať sa smie....len si tým netreba zničiť život...treba si vedieť priznať keď príde niečo lepšie aj za cenu, že stratíš to čo si vlastne nikdy nemal....chýbaš mi...milujem ťa....nikdy( a padajú mi pritom slzy) nebudeme spolu.....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár