Moje farby

Pozerám sa na oblaky...
Sú modro-biele!
Pozerám sa na trávu...
Je zelená!
Pozerám sa na hlinu...
Je hnedá!
Slnko?
Žlté!
Môj pes?
Ryšavý!
Jahody?
Červené!
Moje vlasy?
Hnedé!
Oči?
Modré!
Kedysi som tie farby nevnímala, pozerala som sa na všetko len kútikom oka...Neodvážila som sa na ne pozerať s otvorenými očami a vnímať ich...
Prečo?
Asi som si ich nevedela predstaviť bez toho aby som ich videla, nevedela som, čo pre mňa farby znamenajú.
Asi preto, že ani moje vnútro farby nemalo, nebolo ani len čierno-biele...Bolo bezfarebné, teda, ak sa prisvitná neráta za farbu...
Nemala som sa prečo smiať ani plakať...
Môj život sa držal jednej kolaje.Tá išla stále rovno, nemala žiadne výhybky...Vlastne ja som ich neobjavovala...asi som ich nechcela objaviť...
Možno som sa ich bála.
Neviem...
Možno sa aj teraz bojím priznať pravdu...
Možno je to preto,že vtedy mi ten život vyhovoval, páčil sa mi...
Žiadne problémy, starosti, radosti,nič.Len život, ktorý vlastne ani nebol životom....Bola to cesta prejdená od začiatku po koniec...bez zákrut...bez nehôd...bez jám, o ktoré by sa dalo zakopnúť....
Stereotyp
Teraz viem čo tá-ktorá farba znamená.
Objavili sa v mojom vnútri...
Prečo?
Vďaka Tebe!
TY si ho dokázal ozvláštniť!
Ako?
Tým aký si!
Tvojim teplom, ktoré ma zohrieva a vytvorí vo mne modrú.
Tvojou vôňou, ktorá vo mne prebúdza všetky zmysly a núti ma dotýkať sa ťa-mám zelenú!
Tvoj pohľad?
Ten ma prebodne a zanechá vo mne dieru, ktorá sa zafarbí na čierno.
Tvoje objatie?
Splanie vo mne ružová!
Bozk?
Rozpálená červená!
A náhodny dotyk?
Všetky farby sa vo mne rozblikajú a vznikne vo mne túžba po každej osve!


Môj svet je farebný...vďaka tebe!
Ja som šťastná....vďaka tebe!
Len ty môžeš za všetky moje farebné pocity a za to ,že som sa konečne zafarbila!
Moje ĎAKUJEM patrí len Tebe...!

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu