Celé sa to začalo asi v utorok, keď mi môj kamarát oznámil, že jeho priateľka je chorá. Samozrejme nie je to nič vážne, ale viem ako to obaja berú, keď nemôžu byť spolu.
Pokračovalo to v ten istý večer o pár minút neskôr. Môj ďalší kamarát mi povedal, že jeho priateľka, ktorú veľmi miluje, ho nechala.
Na druhý deň sa spolubývajúca (nazvyme ju XY) tiež rozišla so svojím priateľom.
V tento istý týždeň sa ďalšia spolubývajúca začala hádať so svojím priateľom. Potom sa objavili nechutné fotky spolubývajúcej XY na vchodových dverách nášho internátu.
Taktiež sa jedna so spolubývajúcich opila na oslave jej kamaráta. Nebudem ďalej opisovať, čo sa dialo. Ale s mojím postojom k drogám si môžte predstaviť ako som šalela. No...to, že bola opitá by som ešte prežila, ale to, že ma spolubývajúce vysmiali kvôli mojim názorom tak, že ma dohnali k plaču a ešte nevedia ani povedať obyčajné "prepáč" alebo "mrzí ma to", tak to už je veľa.
To, čo ma úplne dorazilo však prišlo včera. Nie je to až také vážne, no trápi ma to. Včera sa jeden chalan, ktorého moc a moc ľúbim asi niečím mierne otrávil. Bolo mu veľmi zle a ja som mu nemohla pomôcť. A to je pre mňa jedna z najhorších nočných môr, keď niekomu chcem, ale nemôžem pomôcť.
Proste týždeň na dve veci. Povedzte mi čo mám s tým robiť?

 Je to možné?
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
insanebutalive  1. 3. 2008 13:02
to poznam aj ja...ale proste na spolubywajuce sa vyser,su inteligencne owela nizsie ako ty a nestoja ti za to aby si sa trapila.A co sa tyka toho chalana tak ak to neni vazne tak sa z toho urcite dostane.To viem nabeton!!
Napíš svoj komentár