A pohár pretiekol, vlastne ani neviem koľký raz. Už ma to nebaví. Už to nezvládam. Psychicky absolútne a fyzicky už tak isto pomaly nie. Berie to zo mňa veľký kus. Tlačí mi ten kameň na srdce, berie dych, zabíja sny, ovplyvňuje myšlienky...Zabíja ma celú..
Otec..ak vlastne ťa smiem i ked už dávno nechcem a hnusí sa mi, takto ťa nazvať... VYPADNI.. !!
Zavadzáš, ubližuješ, ničíš, trápiš, trízniš...
Matka je skľúčená, zúfalá.. ale tak hrozne naivná..nenavidim ju zato! Dávno to mala riešiť, dávno sa s ním rozíst, ale nie. To je proste ona. Fuj ! Mám reálnejsie myslenie ako ona..
A teraz chodí spa5 ku mne, vypytuje sa ma ako to s ním je, kedže nebola doma a nevidela ho, kým si ľahol spať. No ako by mohlo? Ako vždy. Opitý. Ani nevie, kde je sever. Este dobre, že do postele trafiť vie, jedno šťastie.
Nezvláádam..to..
Potrebujem byť sama, aspoň keď spím. Milujem svoje súkromie. Ani nevie ako, len tým že proste pri mne leží, uberá mi z neho. A mne hrozne chýba..
Ano viem, chápem ju. Ani ja by som to nevydržala v tom smrade, teple, pri tom hlučnom chrápaní. Ale..ale..
Tak idem si ľahnúť.. a pokúsim sa zaspať, skôr než príde..
Dobrú..
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
johnysheek
27. 1.januára 2010 22:18
sestrička dobrú nôcku..
Napíš svoj komentár