zapmen počítač.
Váham čo dám,
spúšťam program.
Zjaví sa skoro prázdna plocha,
mrznem sťa kamenná socha.
Vyberám z ikôn troch,
...myšlienky, dôvera, city.
Padám z nôh,
každého sa štítim.
Reštartujem,
hlava skrachovala.
Opakujem,
ikonám som zamávala.
Mesačne aj hodín sto.
Bedňa,
venujem sa jej často.
Je preplnený ako kôš,
nepríjemný ako voš.
Silou zahanbebný,
nemožne premenený.
Vyhadzujem ikonu,
v nej si TY,
s názvom City.
Mažem ikonu,
stihla ju pohltiť nevera,
volá sa Dôvera.
Odstraňujem ikonu,
ktorú ovplyvnili iných mienky.
Už nie sú tam,
moje Myšlienky.
Otváram kôš,
tam ikony ostali.
Vrhám nôž,
spomiensky nevzali.
Obnovujem tie smeti...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár