Zdvihnite si svoje skysnuté zadky od obrazoviek počítačov či notebookov. Hneď, takoj, už a okamžite! A vravím to bez srandy. Von z izieb!

Príkaz :

Nájsť mamku, dať jej pusu na líčko a poďakovať za všetko čo pre teba za život urobila. Objať ju. Poprípade sa ospravedlniť za všetky chyby a priestupky, ktoré ste doteraz urobili.
+ : "Mami, nedala by si si čierny čaj? Ja ti pôjdem uvariť."

Nájsť ocka, silno ho objať. Pusu povoľujem tiež, ale len v prípade ak sa ráno oholil. Ujmu na perách by som nerada spôsobila. Poďakovať mu za to, že vás chráni, bráni a vždy je tu pre vás. Vždy niečo väčšie od vás.
+ : "Oci, zajtra sa nestaraj o noviny. Ja ti ich kúpim."

Zvolať mamku aj ocka do spoločnej izby. Poďakovať im zato, že si tu. Že ti vytvorili zázemie a že sa o teba starajú ako o oko v hlave. Ba, až viac ako o svoje oko v hlave. Poďakovať za všetky prostriedky, ktoré ti poskytli a ktoré pre teba krvopotne vybudovali, a hlavne za lásku, ktorej ti tak neskutočne veľa darovali.

- A vy, čo rodičov doma nemáte. Dvihnúť telefóny a zavolať! Pár minút vás z biedy nevytrhne. To isté sa dá povedať aj cez telefón a objatie sa vynahradí.

- A vy, čo možno nemáte doma oboch rodičov - tak aspoň toto zaležať (poďakovať) jednému z nich, tomu ktorý je pri vás.

Šup. Vykonať. Do bodky !

A ja idem za mamkou, babkou, dedkom a bratom..

 Blog
Komentuj
 fotka
johnysheek  8. 3. 2010 21:03
mám pocit, že zatiaľ najlepší blog..



"fakt neviem prečo"







~~~

a čo bračekovi?
 fotka
kissmeplease  8. 3. 2010 21:19
môjmu "ockovi" by som nepoďakovala Nikdy. Nemám začo
 fotka
tercika  8. 3. 2010 21:21
krásne naozaj

5 hviezdičiek dávam
 fotka
ubosko  8. 3. 2010 22:08
Keby si to každý uvedomil že tí rodičia pre nás voľačo aj urobili ale bohužiaľ sú prípady kedy by človek rodičovi ani na meno neprišiel.Moji rodičia už nežijú a stale na nich s láskou spomínam.
 fotka
sarah_whiteflower  9. 3. 2010 01:51
absolútne sa stotožňujem s názorom @kissmeplease aaaaaale inak sa mi to páči... len škoda, že s babkou a dedom mám otrasné vzťahy, rovnajúce sa pomaly šikane z obidvoch strán, a mamču s jej novým priateľom, ktorého mám mocno rada, mám už niekoľko dlhých mesiacov (vyše rokov) v Londýne Tak moc nemám za kým utekať, ale vždy nájdem čas aspoň poďakovať, máš pravdu
 fotka
whiteflower  9. 3. 2010 12:32
Vsetko co nam rodicia davaju berieme ako samozrejmost, ale to neznamena, ze ich nemame radi a nie sme im vdacni.
Napíš svoj komentár