Keď v živote strácaš krásne chvíle, túžiš ich k sebe nahnať späť. Spomínaš na prechodené dlhé míle, a na ten tak krásny rozmanitý svet. Keď v živote strácaš blízkych ľudí, chceš ich zo spánku privolať späť. Myšlienka sa veľká budí, ako všetko podľa predstáv spraviť hneď. Keď v živote strácaš vieru, a opúšťa ťa už i nádej s ňou. Vtedy hľadáš svoju mieru, do akej hĺbky môžeš veriť snom. Keď v živote strácaš mnoho, a vyslovuješ slová bez citu. Zamysli sa nad dôvodom toho, prečo si stále, vlastne tu. Blog 4 0 0 0 0 Komentuj