Keď v živote strácaš krásne chvíle,
túžiš ich k sebe nahnať späť.
Spomínaš na prechodené dlhé míle,
a na ten tak krásny rozmanitý svet.

Keď v živote strácaš blízkych ľudí,
chceš ich zo spánku privolať späť.
Myšlienka sa veľká budí,
ako všetko podľa predstáv spraviť hneď.

Keď v živote strácaš vieru,
a opúšťa ťa už i nádej s ňou.
Vtedy hľadáš svoju mieru,
do akej hĺbky môžeš veriť snom.

Keď v živote strácaš mnoho,
a vyslovuješ slová bez citu.
Zamysli sa nad dôvodom toho,
prečo si stále, vlastne tu.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár